Zelenskyj stále žiada americké záruky. Aj keď Trumpovi nemožno veriť
Zelenskyj stále žiada americké záruky. Aj keď Trumpovi nemožno veriť
komentátor denníka SME
Kvázimier pre Ukrajinu. To, že Zelenskyj pripustil referendum o Donbase – iste, za prísnych, ale nešpecifikovaných podmienok, ak dostane „spoľahlivé bezpečnostné garancie“, je najzásadnejší moment akcelerácie „mierových“ rokovaní, ktoré ženú Witkoff s Kushnerom tak, aby sa Trump ešte stihol zapísať do dejín skôr, než ho začne brzdiť nová, jasne „antitrumpovská“ kongresová väčšina.
Najzásadnejší moment je v tom, že referendum o Donbase na stole je ďalší ukrajinský ústupok od doterajšej akceptácie ukončenia bojov na terajšej frontovej línii, čo by neznamenalo nič menšie než o čosi viac ako 20 percent ukrajinského územia na neurčitý čas pod ruskou okupáciou. Nečakaný úkrok Zelenského je nepochybne reflexiou odstrašujúceho obrazu piatej a vzhľadom na rozmlátenú energetiku vraj – podľa väčšiny analytikov – najkrutejšej vojnovej zimy.
Hoci Zelenského ústupku predchádzal „nástrel“ dua Kushner – Witkoff, ktorí ako bezpečnostnú garanciu spomenuli dokonca členstvo Ukrajiny v NATO, ani tento ústupok nezvyšuje šance na zmrazenie bojov či formálne prímerie. Dôvodom však nie je Trump, ktorému by vyhovovala akákoľvek dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou, teda aj „proukrajinská“, ale maximalistické požiadavky Kremľa.
Ruskými nárokmi typu „nikdy členstvo v NATO“, nešpecifikované časti Záporožia a Chersonu, „obmedzená početnosť ukrajinskej armády“ i ďalšie celkom iste nepohne vágna vidina „vlastníctva“ Donbasu už len preto, že do ústavy si ho celý zapísali ako integrálnu súčasť Ruskej federácie.
Napriek Trumpovej nevyspytateľnosti Zelenskyj naďalej trvá na bezpečnostných garanciách USA. A to aj napriek tomu, že americká bezpečnostná politika sa od čias Bidena, ktorý o vojenských zárukách pre Ukrajinu nechcel ani počuť, zmenila na nepoznanie. Niežeby odstrašujúca sila USA nefungovala na Putina. Funguje, ale koľko memoránd (typu Budapešť 1994) musí byť podpísaných, aby im zodpovedný štátnik – napríklad Zelenskyj – uveril?
Kajúcnici mínus. Skutočnosť, že smerácka trestná „reforma“ – či čo to malo byť –, ktorá by akože omilostila podpredsedu Smeru i NR SR Gašpara, spadla pod stôl, berie autor skôr ako neudalosť. Rešpektuje však mohutnú verejnú odozvu, ktorá zostáva pri viere, že spravodlivý verdikt v kauze Očistec vynesie nezávislý súd, a nie........
