Úmyslom je zahovárať a bagatelizovať stokrát väčšie bezpečnostné hrozby.

komentátor denníka SME

Vysoko bijúce vlny vzrušenia a obrovské mediálne ozvučenie migračnej epizódy v enkláve Ceuta sú ďalšie zo symptómov iracionálneho zveličenia príbehu nelegálnej migrácie.

Prepálené politické reakcie – od Meloniovej hrozby pozastavením voľného pohybu, cez výzvy vylúčiť Španielsko zo Schengenu (dočasne?!), až po obrat k „happyendu“ s chválou Madridu za rýchle riešenie – sú zbytočne silné a v konečnom dôsledku škodlivé.

Odvádzajú totiž pozornosť od bezpečnostných rizík, ktoré sú celkom inde. Než – napríklad – v marockej vláde, ktorá svoj problém s politikou Madridu riešila naverbovaním desiatok tisícov plavcov na dlhé trate.

Aby sme naplno precítili nadrozmernosť humbugu, zásadný kontext je široký celok. Denný priemer nelegálnych prekročení Schengenu už viac rokov stagnuje okolo sedemsto, čo znamená na rok – nepotrebujete ani AI – dvestopäťdesiat až tristotisíc.

Keby do 450-miliónovej Únie každoročne penetrovalo aj povedzme 450-tisíc nelegálov, tak – opäť nepotrebujeme AI – je to jeden nelegál na tisíc „domorodcov“. Verte, neverte, aj pre (približne) 450-tisícovú Bratislavu by to bolo cca 450 novoprišelcov. „By bolo“ v kondicionáli preto, lebo Slovensko nevnímajú ako svoj cieľ ani najchudobnejší z Hornej Volty.

Pomer jeden k tisícu sa zvyčajne metaforizuje ako kvapka v mori. Ak ešte zostaneme doma, tak krásavica na Dunaji (aj keby kondicionál nebol) by potrebovala približne 50 rokov, aby sa „zafarbila“ do terajšej diverzity v takých vyhlásených no-go zónach, akými sú napríklad Nemecko, Francúzsko, Švédsko atď.

To sa však nestane, keďže migračná politika Únie urobila po prelomovom roku 2015 otočku o 180 stupňov. Čoho prejavom nad prejavy a dôkazom nad........

© SME.sk