Čo o Černobyle (ne)zatajovala sovietska moc

V podmienkach narastajúceho medzinárodného škandálu nebolo možné haváriu utajiť. 

Autorka pracuje v Ukrajinskom inštitúte národnej pamäti. Článok spracovala na základe dvojzväzkového vydania „Černobyľské spisy KGB“ a knihy Sergija Plochija „Černobyľ. História jadrovej katastrofy“. 

Informácie o katastrofe spôsobenej výbuchom vo štvrtom bloku Černobylskej jadrovej elektrárne 26. apríla 1986, stranícko-štátne vedenie a bezpečnostné orgány ZSSR okamžite zaradili do kategórie tajných. 

V jednej z prvých správ kyjevskej správy KGB zaslaných ústrediu 26. apríla, sa písalo: „S cieľom zabrániť úniku informácií a šíreniu nepravdivých a panických správ bola zavedená kontrola odchádzajúcej korešpondencie a obmedzený prístup účastníkov k medzinárodným spojeniam.“ 

Hoci 27. apríla popoludní sa začala evakuácia obyvateľov z Pripjati a najbližších dedín, sovietska vláda aj médiá mlčali o tom, čo sa stalo. 

28. apríla o deviatej večer v televíznom programe „Vremja“ (Čas) moderátorka mimochodom oznámila, že v Černobylskej jadrovej elektrárni došlo k havárii, pri ktorej bol poškodený jeden z reaktorov, zraneným sa poskytuje pomoc a bola vytvorená vládna komisia. Stručné oznámenie malo vytvoriť ilúziu malej nehody a toho, že situácia je pod kontrolou, a nie je dôvod na obavy.  

29. apríla vydal náčelník kyjevskej správy KGB Leonid Bychov pokyn posilniť prácu "mestských a okresných orgánov v podnikoch a v inštitúciách s cieľom zastaviť šírenie provokačných a panických správ a uplatňovať voči ich iniciátorom najrozhodnejšie opatrenia“. Okresné oddelenia mali denne do jedenástej a piatej popoludní podávať hlásenia o počte odhalených „tárajov“, počte preventívnych rozhovorov a individuálnych upozornení. 

30. apríla denník Pravda zverejnil krátku správu, ktorá v podstate opakovala informácie odvysielané v programe Vremja, doplnila len, že prebehla evakuácia obyvateľov z Pripjati, a že úroveň radiácie je dôkladne kontrolovaná. 

Predseda ukrajinskej KGB Stepan Mucha v správe prvému tajomníkovi ÚV Komunistickej strany Ukrajiny Volodymyrovi Ščerbickému informoval o úsilí bezpečnostných orgánov zabezpečiť pred 1. májom náležitú kontrolu „operačnej situácie v Kyjevskej, Černihivskej a Žytomyrskej oblasti v súvislosti s mimoriadnymi udalosťami, ku ktorým došlo 26. apríla v Černobylskej jadrovej elektrárni“. 

Prvomájový pochod v Kyjeve

Sviatok práce bol jedným z najdôležitejších ideologických sviatkov v Sovietskom zväze, a preto ho moc nemohla ignorovať ani zrušiť. Napriek tomu, že vietor niesol rádioaktívny mrak na Kyjev, stranícko-štátni predstavitelia v Kremli dali pokyn usporiadať v meste masový prvomájový sprievod. 

„Mal sa stať signálom pre medzinárodné spoločenstvo, že situácia je pod kontrolou, ľudia sú v bezpečí a cítia sa chránení,“ píše Serhij Plochij v knihe Černobyľ. História jadrovej katastrofy, a že "západné médiá, šíriace nepravdivé informácie o obrovských škodách a tisícoch obetí, sa stali súčasťou propagandistickej vojny". Zábery usmiatych Kyjevčanov kráčajúcich centrom mesta mali podľa neho vyslať jasný odkaz – strana má situáciu pod kontrolou.

Zároveň sa tieto zábery z novín stali výrečným svedectvom zločinu sovietskej moci na vlastných občanoch: „Na oslavách na Chreščatyku sa zúčastnilo viac ako 120-tisíc Kyjevčanov a hostí hlavného mesta,“ napísal 2. mája denník Večernij Kyjiv. Čísla vyvolávajú určité pochybnosti, keďže na miestnej straníckej úrovni boli stanovené kvóty účasti pre každý z desiatich mestských obvodov Kyjeva po 2000 ľudí (zvyčajne sa tento počet pohyboval okolo 5000). 

K ránu 3. mája bolo na Ukrajine hospitalizovaných 911 pacientov s príznakmi ožiarenia. Nasledujúci deň ich bolo už 1345, z toho 330 detí. Neskôr sa rádiologické oddelenia kyjevských........

© SME.sk