Dokážu sa Čína a Amerika zmieriť s tým, že už nie sú výnimočné?

Verili, že rýchly rast je nevyhnutnosťou, ich deti zistili, že to tak nie je.

Autorka je profesorkou ekonómie na Northwestern UniversityPo väčšinu uplynulých štyroch desaťročí bolo smerovanie Číny jasné: všetko napredovalo. Na začiatku 90. rokov dosahoval HDP krajiny na obyvateľa sotva 300 dolárov. Čoskoro však začali v čínskych mestách vyrastať mrakodrapy, diaľnice a siete metra. Rodiny, ktoré sa kedysi obávali, či budú mať dosť jedla, si začali kupovať byty, autá a smartfóny. Deti nastupovali na univerzity, o ktorých ich rodičia mohli iba snívať.

V priebehu jedinej generácie Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie, usporiadala olympijské hry, vybudovala najväčšiu sieť vysokorýchlostných železníc na svete a stala sa jedným z hlavných motorov svetovej ekonomiky.

Rýchly hospodársky rast nielenže zvýšil príjmy, ale zásadne zmenil aj to, ako Čína vnímala samu seba a svoje miesto v dejinách.

Koniec storočiu poníženia

V období, ktoré Číňania nazývajú „storočím poníženia“ – ére cudzej nadvlády, ktorá sa začala ópiovými vojnami v polovici 19. storočia a pokračovala až do japonskej invázie v 30. rokoch 20. storočia – sa Čína z jednej z najvýznamnejších svetových civilizácií zmenila na krajinu bojujúcu o prežitie.

„Ekonomický zázrak“ posledných desaťročí však priniesol prísľub národného znovuzrodenia. Zmena nálady bola citeľná. Číňania sa čoraz častejšie mohli pozerať na Američanov, Európanov a Japoncov nie ako na obyvateľov bohatšieho sveta, ale ako na seberovných. Otázkou už nebolo, či Čína dobehne Západ, ale kedy sa stane najväčšou ekonomikou sveta.

Nálada v Číne sa však opäť zmenila. Čína je nepochybne obrovskou ekonomikou, výrobnou superveľmocou a mimoriadne silným technologickým konkurentom. Niečo sa však zmenilo v psychológii spoločnosti. Vytratilo sa očakávanie, že život sa bude automaticky zlepšovať.

Hospodársky rast sa spomalil a realitný boom, vďaka ktorému sa mnohé domácnosti cítili bohatšie, sa vyčerpal. Absolventi univerzít si čoraz ťažšie hľadajú prácu, mladí ľudia odkladajú manželstvo a rodičovstvo alebo sa ich úplne vzdávajú. Prísne lockdowny počas pandémie covidu-19 a ich náhle zrušenie navyše oslabili dôveru vo vedenie krajiny, najmä medzi mladšími obyvateľmi miest.

Generácia rodičov dnešných mladých Číňanov zažila obdobie, keď tvrdá práca prinášala výsledky v čase mimoriadnej hospodárskej transformácie. Dnešní mladí ľudia však majú oprávnené obavy, že ani........

© SME.sk