Štyri roky po tragédii v Olenivke – zločine bez premlčacej doby

Olenivka nebola náhodným „výbuchom“

Autor je veľvyslanec Ukrajiny v Slovenskej republike  

Uplynuli už štyri roky od noci, ktorá sa navždy zapísala do dejín Ukrajiny ako jeden z najzákernejších a najkrutejších ruských vojnových zločinov súčasnosti.

V noci z 28. na 29. júla 2022 došlo vo Volnovaskej nápravnovýchovnej kolónii č. 120 v dočasne Ruskom okupovanej Olenivke v Doneckej oblasti k poprave neozbrojených ukrajinských vojnových zajatcov – obrancov Mariupola a oceliarne Azovstaľ. Medzi nimi boli príslušníci samostatnej jednotky osobitného určenia Azov, Ozbrojených síl Ukrajiny, Národnej gardy Ukrajiny a námornej pechoty.

Títo odvážni vojaci viac ako 80 dní hrdinsky bránili obkľúčený areál oceliarne Azovstaľ v Mariupole v neľudských podmienkach. V máji 2022 medzinárodní sprostredkovatelia označili ich odchod z areálu za jedinú možnosť, ako zachrániť životy obrancov.

Zbrane zložili na základe jasných spoločných bezpečnostných záruk Organizácie Spojených národov a Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK).

MVČK mal zaregistrovať každého vojaka a zaručiť dodržiavanie Tretej ženevskej konvencie, zatiaľ čo OSN vystupovala ako hlavný politický garant toho, že sa zajatci počas budúcich výmen vrátia domov živí.

Humanitárne záväzky civilizovaného sveta však narazili na cynický kalkul agresora. Namiesto bezpečného zadržiavania boli obrancovia prevezení do spomínanej Volnovaskej nápravnovýchovnej kolónie, známej aj ako Olenivská kolónia, ktorú okupanti premenili na koncentračný tábor a mučiareň, kde medzinárodné právo nemalo žiadnu váhu.

Hneď po príchode ukrajinských vojnových zajatcov na nich Rusi začali vyvíjať psychický nátlak, kruto ich mučiť a vyhlasovať, že s nimi plánujú zinscenovať súdne procesy. V skutočnosti našich vojakov nikto neplánoval vrátiť a samotný zločin chladnokrvne pripravovali vopred.

Niekoľko dní pred tragédiou, 26. júla 2022, bolo 193 príslušníkov jednotky Azov náhle premiestnených do samostatného hangára v priemyselnej zóne trestaneckej kolónie. Okupanti navyše na plot natiahli ostnatý drôt a v blízkosti začali kopať zákopy. Večer 28. júla dozorcovia prvýkrát zaviedli prísny režim izolácie a zakázali zajatcom vychádzať von, a to aj na zabezpečenie ich základných životných potrieb.

Okolo polnoci zaznela séria výbuchov, ktorých epicentrum sa nachádzalo vnútri budovy v priemyselnej zóne. Rusi použili termobarickú zbraň, ktorá spôsobila okamžité vyčerpanie kyslíka a ničivý požiar, aby následne cynicky zinscenovali údajné „ostreľovanie zo strany Ukrajiny“.

Svedectvá preživších vykresľujú apokalyptický obraz: zakrvavení vojaci vlastnými silami vyťahovali svojich spolubojovníkov z plameňov, zatiaľ čo dozorcovia na čele s vedením kolónie........

© SME.sk