Aj prístup k zeleni musíme zmeniť. Nepíľme ju z estetických dôvodov

Odbornosť nie vždy zodpovedá meniacim sa podmienkam

Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu 

Na otázku, čo sa musí zmeniť na našom vzťahu ku klíme, som počas prvej tohtoročnej vlny horúčav odpovedal jednoslovne: všetko. Súčasná kritická situácia mi len dáva za pravdu, ale uznávam, že je to príliš všeobecná konštatovanie.

Nebudem sa teraz venovať samozrejmostiam, ako je to, že v čase, keď horí polovica Európy, by sa nemalo v borovicových lesoch strieľať ostrou muníciou. Nebudem opakovať, že by sme mali byť radi, že nám tu ešte nejaká tráva rastie, a nie ju dookola kosiť nakrátko. Nechcem sa teraz venovať ani takej triviálnosti, že by sme nemali plytvať vodou. Ani tomu, že výroba elektrickej energie v Gabčíkove v čase nedostatku vody v Dunaji by nemala mať prednosť pred prírodou lužných lesov. Nebudem opakovať, že  nevyrúbané lesy majú oveľa väčšiu celospoločenskú hodnotu, ako drevo z nich.

Nechystám sa ani moralizovať a vyzývať vládu, aby zvolala Bezpečnostnú radu štátu, a poslancov, aby sa z trojmesačných dobre platených dovoleniek ráčili vrátiť do práce a zaoberali sa krízou, ktorej čelíme. Napokon, blížia sa komunálne voľby a nič nám nebráni opýtať sa tých, ktorí budú kandidovať, ako to myslia s našou zeleňou. Dokonca ani nebudem radiť inštitúciám a ľuďom, ako zmenšiť uhlíkovú stopu, aj keď možností je nekonečne veľa.

Zameriam sa na jednu, zdanlivo okrajovú tému, ktorá mi už dlhší čas nedá pokoja, a tou je revitalizácia starých parkov a záhrad. Aby sme si rozumeli, zväčša túto činnosť projektujú a realizujú tí a tie, ktorí majú v tejto oblasti určité vzdelanie, niekedy ide aj o uznávaných odborníkov či odborníčky. Ja takéto vzdelanie nemám.

Som........

© SME.sk