Na rok som si odstránila instagram. Čo zostane z našej identity, keď ju prestaneme predávať publiku?

Autenticita na sociálnych sieťach je často len performatívna.

reportérka denníka SME

Chystala som sa na to niekoľko týždňov. Rozhodnutie odinštalovať si Instagram, sociálnu sieť, ktorú som dovtedy používala asi najaktívnejšie zo všetkých, považovalo moje okolie za pozitívny krok. Nikto ma od toho kroku neodhováral.

Všetci rozhľadení mileniáli a do veľkej miery aj ľudia z generácie Z už dávno chápu, že sociálne médiá požierajú čas, zahlcujú mysle, zvyšujú osamelosť, vyvolávajú úzkosti a stres a dopamín, ktorý nám poskytujú, má len prchavý rozmer. Napriek tomu im nevieme odolať. Väčšina svetovej populácie – takmer 5,8 miliardy ľudí – dnes žije svoj paralelný život na niektorej zo sociálnych sietí.

Na platformách si vytvárame online identitu, ktorá sa často odlišuje od tej skutočnej. O spomínaných identitách sa v spoločnosti rozprávame primálo, hoci je neodškriepiteľné, že sociálne siete nás neustále nútia premýšľať nad tým, ako pôsobíme na iných a čo im zo svojich životov predostrieme. Žijeme cez pohľady druhých.

Siete radikálne zmenili spôsob, akým nadväzujeme vzťahy, ako sa správame a ako vnímame sami seba. Odborná obec sa zhoduje, že algoritmy prispeli k úplnej rekonštrukcii spracúvania našej identity, pozornosti a emócií. Štúdie ukazujú, že aktívne fungovanie v online priestore môže zvyšovať potrebu chorobne sa kontrolovať a zároveň oslabovať skutočné medziľudské väzby. 

Spomínam si na chvíle, keď som na Instagrame „potrebovala“ komunikovať s ľuďmi, podeliť sa o útržky zo svojej práce či budovať osobnú značku práve v ten správny čas. Veď predsa nemôžem niečo zdieľať v piatok večer, keď nikto nie je online! A tak mi online persóna pomaly začala nabúravať skutočný život.

Musím si podmaniť algoritmového boha

Už Carl Gustav Jung, zakladateľ analytickej psychológie, hovoril, že každý človek nosí počas života masky – persóny. V........

© SME.sk