Memory Lane
Fico ako veľbubák je to najlepšie, čo si lenivá opozícia môže priať.
externá prispievateľka denníka SME
Autorka je dídžejka a hudobná producentka.Bola som síce ešte decko, ale decko dvoch novinárov. Do školy som začala chodiť rok po Nežnej revolúcii a nemala som ešte ani desať, keď sa delila ČSFR. Deväťdesiate roky boli turbulentné, transformačné procesy rozbehnuté a ja som tú dobu vnímala viac pocitovo ako racionálne.
Z FM vĺn hralo Rádio Twist a Vladimír Mečiar sa chválil makroekonomickými ukazovateľmi, zatiaľ čo jediná televízia si išla naplno propagandu HZDS.
Po Moravčíkovej vláde sa Mečiar vrátil v plnej sile a Slovensko až do deväťdesiateho ôsmeho išlo protiprúdom smerom k Rusku a hrozil bieloruský lukašenkovský scenár. Pri tom, čo dnes Rusko predvádza, si môžeme iba vydýchnuť, že sa nám podarilo vstúpiť do NATO aj Európskej únie. Po udalostiach v Markíze a minirevolúcii sa podarilo opozičným silám SDK, SMK, SDĽ a SOP vytvoriť vládu napriek volebnému víťazstvu HZDS.
Táto vláda sa vďaka reformným procesom a otočeniu smerovania Slovenska do Európy pre malú krajinu a jej európsku opozíciu stala pomaly legendárnou.
Fico po nezvolení za predsedu vystúpil z SDĽ a postupne Mečiarovi prebral sponzorov aj auru. Smer začal ako strana „stredu“, no rýchlo zožral všetko významnejšie ľavicové a ukradol možnosť ľavicovejšie zmýšľajúcim ľuďom voliť hodnotovo.
Porážka mečiarizmu a HZDS v sebe niesla veľké momentum nádeje a optimizmu, a ten sa prvé roky aj úspešne darilo napĺňať. Fico ešte nebol taký hnedý ako dnes a po vstupe do Únie sme sa tak nejako uspokojili s domácou politikou, veď už o nič závažné „nejde“.
Smerácke vlády........
