menu_open Columnists
We use cookies to provide some features and experiences in QOSHE

More information  .  Close

Memory Lane

44 0
yesterday

Fico ako veľbubák je to najlepšie, čo si lenivá opozícia môže priať.

externá prispievateľka denníka SME

Autorka je dídžejka a hudobná producentka.Bola som síce ešte decko, ale decko dvoch novinárov. Do školy som začala chodiť rok po Nežnej revolúcii a nemala som ešte ani desať, keď sa delila ČSFR. Deväťdesiate roky boli turbulentné, transformačné procesy rozbehnuté a ja som tú dobu vnímala viac pocitovo ako racionálne.

Z FM vĺn hralo Rádio Twist a Vladimír Mečiar sa chválil makroekonomickými ukazovateľmi, zatiaľ čo jediná televízia si išla naplno propagandu HZDS.

Po Moravčíkovej vláde sa Mečiar vrátil v plnej sile a Slovensko až do deväťdesiateho ôsmeho išlo protiprúdom smerom k Rusku a hrozil bieloruský lukašenkovský scenár.   Pri tom, čo dnes Rusko predvádza, si môžeme iba vydýchnuť, že sa nám podarilo vstúpiť do NATO aj Európskej únie. Po udalostiach v Markíze a minirevolúcii sa podarilo opozičným silám SDK, SMK, SDĽ a SOP vytvoriť vládu napriek volebnému víťazstvu HZDS.

Táto vláda sa vďaka reformným procesom a otočeniu smerovania Slovenska do Európy pre malú krajinu a jej európsku opozíciu stala pomaly legendárnou.

Fico po nezvolení za predsedu vystúpil z SDĽ a postupne Mečiarovi prebral sponzorov aj auru. Smer začal ako strana „stredu“, no rýchlo zožral všetko významnejšie ľavicové a ukradol možnosť ľavicovejšie zmýšľajúcim ľuďom voliť hodnotovo. 

Porážka mečiarizmu a HZDS v sebe niesla veľké momentum nádeje a optimizmu, a ten sa prvé roky aj úspešne darilo napĺňať. Fico ešte nebol taký hnedý ako dnes a po vstupe do Únie sme sa tak nejako uspokojili s domácou politikou, veď už o nič závažné „nejde“. 

Smerácke vlády........

© SME.sk