Vízia krajnej pravice pre Európu

V mnohých ohľadoch už zvíťazila bez ohľadu na to, čo sa stane pri volebných urnách.

Autor je riaditeľom think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR).Nedávne udalosti vykreslili európsku politiku v ostrejších kontúrach. Zatiaľ čo mestá od Paríža cez Miláno až po Madrid zachvátili ľavicové protesty, z ktorých niektoré sprevádzalo násilie, pravica sa sústredila na blížiace sa dôležité voľby a väčšina tradičných strán akoby bola na ústupe.

Na predpoveď výsledkov volieb v Španielsku, Francúzsku, Poľsku a Taliansku je možno ešte priskoro, no sotva možno pochybovať, že krajne pravicové a populistické myšlienky budú formovať Európu, ktorá z týchto volebných súbojov vzíde. Presvedčili ma o tom rozhovory s poprednými politikmi a stratégmi „novej pravice“ vo Francúzsku, Poľsku, Nemecku a Taliansku.

Ako upozorňujú pozorovatelia, európske krajne pravicové strany sa rozchádzajú v postojoch k Rusku, Izraelu, ekonomike, sociálnemu štátu aj k sebe navzájom.

Vo Francúzsku sa lídri Národného združenia Marine Le Penová a Jordan Bardella obávajú, že akýkoľvek kontakt s radikálnejšou nemeckou Alternatívou pre Nemecko (AfD) by mohol poškodiť imidž strany, ktorú sa tak usilovne snažili zbaviť extrémistickej povesti. Vysokopostavení predstavitelia vlády talianskej premiérky Giorgie Meloniovej sa zase otvorene obávajú, čo by prípadné prezidentstvo Le Penovej znamenalo pre Európsku úniu a NATO.

V mnohých ohľadoch nám však o budúcom smerovaní kontinentu viac prezrádzajú témy, v ktorých sa tieto strany zhodujú. Všetky odmietajú globalizáciu a obracajú sa na voličov z radov pracujúcej triedy, ktorých považujú za jej obete. A všetky ponúkajú podobné riešenie: získať späť kontrolu nad vlastnou krajinou, jej hranicami a ekonomikou.

V spoločnej agende vystupujú do popredia tri projekty.

Prvým je zbúranie ochrannej hrádze medzi radikálnou pravicou a tradičnými politickými stranami. Ako mi povedal jeden z vysokopostavených predstaviteľov strany Bratia Talianska premiérky Meloniovej, politický cordon sanitaire, ktorým Európsky parlament izoluje krajnú pravicu, je „fašistická inštitúcia“, ktorá vylučuje demokraticky zvolené strany.

Meloniovej sa podarilo prelomiť podobnú izoláciu vlastnej strany na domácej politickej scéne a teraz je cieľom dosiahnuť to isté na európskej úrovni. Podľa tejto predstavy by sa Európski konzervatívci a reformisti (ECR), celoeurópske politické zoskupenie, ktorého súčasťou sú aj Bratia Talianska, mohli stať mostom medzi ďalšími krajne pravicovými stranami vrátane AfD a stredopravou Európskou ľudovou stranou. Cieľom je rozšíriť priestor na presadzovanie pravicových myšlienok.

Lenže „melonizácia“, teda predstava, že radikálne strany sa po nástupe k moci zmiernia, môže byť ilúziou, či už na domácej, alebo európskej........

© SME.sk