Odišiel športový fyzioterapeut Zdenko

S našimi športovcami bol na šiestich olympiádach

Autorka je scenáristka a filmová režisérkaNa konci sveta, jednom z mnohých, rozsypaných po kopcoch a dolinách, je osada, čo postavili sedliaci, ktorých si už nik nepamätá. V sedemdesiatych rokoch začali do kamenných domcov prichádzať noví ľudia. Tá sorta, ktorá dokázala bez väčšej ujmy vydržať v čerstvo pridelenom paneláku na sídlisku bez chodníkov počas týždňa, ale každá ďalšia hodina by ich zadlávila. Zakorenili sa tak, ako stromy, ktoré vysádzali do úzkych dlhých záhrad. Aj Zdenko tak prišiel.  

V posledných rokoch bojoval so zákerným ochorením, horšie dni však striedali tie lepšie, a vtedy zvykol žartovať, že obaja sú s manželkou chorí, ale on vyliečiteľne. Ako sa máte, zdravili ho susedia na konci sveta, aj športovci lovení klubmi, bulvárom, agentmi a vyvažovaní zlatom, a on odvetil: „Ešte žijeme“.

Mnohých, ktorým viseli na krku olympijské a všakovaké iné kovy, osobne poznal, pretože sa s nimi denne stretával, rozprával, pretože sa ich dotýkal svojimi zázračnými rukami. Vždy sa zaujímal o šport, chcel hrať tenis, ale kvôli vrodenej zrakovej chybe, ktorá mu neumožňovala periférne videnie, sa rozhodol zostať pri ňom ako športový fyzioterapeut.

Chcel vedieť, ako funguje pohyb, ľudské telo pod obrovskou fyzickou záťažou a najmä, ako ho zbaviť bolesti. Absolvoval s našimi športovcami šesť olympiád, spolupracoval s reprezentačnými tímami, klubmi aj jednotlivcami. Za štyridsať rokov svojej práce získal mnoho ocenení. Zdenka Ďuriša volali opravár športovcov a teraz odišiel.  

„Všetko nám o sebe rovno prezraďte,“ povedala nám jeho žena Máša, keď sme sa zoznamovali, „pretože my sa tu aj tak jeden o druhom vždy všetko dozvieme.“ A vlastne mi pripadalo nesmierne milé, že........

© SME.sk