Ženy sú zaujímavejšie, ako muži

Vojny sa plánujú v zamate luxusných pracovní

Autorka je scenáristka a režisérka

Kto pôjde po tejto knihe do vojny? Aký naturalizmus. Koľko desu, krvi a bolesti. Svetlana Alexijevič musela po dopísaní knihy Vojna nemá ženskú tvár, za ktorú dostala Nobelovu cenu, vysvetľovať, prečo opísala vojnu tak brutálne. Mala by písať o hrdinstve, s pátosom a vlastenecky, poučovali ju vo vydavateľstve o štátom schválenom mužskom kánone.

Počas jedného z rozhovorov, ktorý spisovateľka o mnoho rokov neskôr poskytla, začala klásť otázky ona novinárke. „Prečo chcú mladí ľudia čítať moju knihu o vojne?“ Spýtala sa 16. októbra 2017. „Myslím, že sa boja, že Trump začne vojnu,“ odvetila novinárka. „Áno,“ súhlasila spisovateľka, „a Rusi za ním.“

Medzinárodný deň žien sme zredukovali na kyticu tulipánov z Lidla a politici na nevkusné kultúrne podujatie obohatené vlastnou prítomnosťou, ktoré majú občianky zadarmo.

V tieni vojny sa však predsa len oslavuje o čosi ťažšie.

Aj dnes, rovnako ako v minulosti, sa vojny plánujú v zamatových luxusných pracovniach, tlmené svetlo dopadá na grafy, analýzy, kávu a kešu oriešky v kryštálových dózach, chrúmu ich starci nad hrobom počas toho, ako rozhodujú o osude miliónov ľudí, otcov, žien a detí.

Hovoria o zónach vplyvu, odstrašení, nevyhnutných stratách, technicky a sterilne. Každá ich veta končí zničenými mestami a životmi.

Vojna je takmer vždy dielom politických elít, zatiaľ čo jej dôsledky nesú predovšetkým civilisti, ktorí sa ocitli na priesečníku kríz, ktoré vojna prinesie. Keď sa ozvú sirény, ženy pobalia to najnutnejšie a s deťmi pritisnutými k sebe sa vydajú na útek k........

© SME.sk