Koľko socializmu sú Američania ochotní stráviť?

Socializmus sa v americkej politike nestal nadávkou bez príčiny

Autor je komentátorom Bloombergu, v minulosti pôsobil ako hlavný komentátor finančných trhov vo Financial Times a je autorom knihy The Fearful Rise of Markets

„Socializmus je strašiak, ktorým označujú každý pokrok, ktorý ľudia dosiahli za posledných dvadsať rokov,“ povedal v roku 1948 prezident Harry S. Truman. Jeho odporcovia podľa neho touto nálepkou označovali verejnú energetiku, sociálne zabezpečenie, podporu cien poľnohospodárskych produktov, rast odborov aj poistenie bankových vkladov.

Keď republikáni útočili na „socializmus“, tvrdil Truman, v skutočnosti útočili na New Deal. „Socializmus je pre nich pomenovaním takmer všetkého, čo pomáha všetkým ľuďom.“

Americká politika zažíva horúce leto, v ktorom Demokratickí socialisti Ameriky bodujú v primárkach Demokratickej strany. Stojí preto za to pripomenúť si, ako dlho sa slovo socializmus používa ako zbraň proti ľavicovým myšlienkam – vrátane politík, ktoré majú od klasického socializmu veľmi ďaleko.

Nové však je, koľko politikov blízkych hlavnému politickému prúdu sa dnes k tejto nálepke hlási dobrovoľne. A voliči sú ochotní brať ich vážne viac než kedykoľvek za posledné storočie.

Najznámejšími príkladmi sú Zohran Mamdani, ktorý sa stal starostom New Yorku, a kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová, ktorá sa pripravuje na prezidentskú kandidatúru. Obaja sa hrdo hlásia k demokratickému socializmu.

Socializmus sa v americkej politike nestal nadávkou bez príčiny a Truman mal pravdu, že tento pojem sa takmer vždy používal hanlivo. Ani jeden z otcov zakladateľov by s touto myšlienkou nechcel mať nič spoločné: prieči sa hlboko zakorenenej americkej viere v slobodu a práva jednotlivca.

Na rozdiel od konzervativizmu a kapitalizmu, ktoré sa vyvíjali organicky, má navyše socializmus jasný intelektuálny pôvod a predstavuje pomerne konkrétny súbor politík.

Medzi socializmom v teórii, jeho podobou po uvedení do praxe v západnej Európe a tým, čo dnes navrhujú americkí demokratickí socialisti, však existujú značné rozdiely. Nemá veľký zmysel, aby jeho odporcovia používali socializmus ako strašiaka. Jeho zástancovia však musia oveľa lepšie vysvetliť, čo vlastne chcú presadiť.

Britská Labouristická strana

Britská Labouristická strana bola od konca druhej svetovej vojny pri moci päťkrát, spolu 33 rokov, a otvorene sa hlási k socializmu. O tom, čo tento pojem vlastne znamená, sa však v strane vedú spory už viac ako storočie.

Pôvodná klauzula IV jej stanov, prijatá v roku 1918 a neskôr vytlačená na zadnej strane každého členského preukazu, definovala cieľ takto:

Zabezpečiť manuálne i duševne pracujúcim plné plody ich práce a ich čo najspravodlivejšie rozdelenie na základe spoločného vlastníctva výrobných, distribučných a výmenných prostriedkov a najlepšieho možného systému verejnej správy a kontroly každého odvetvia či služby.

Bola to ekonomická doktrína v priamom protiklade k akcionárskemu kapitalizmu, ktorá by v amerických pomeroch znamenala hotovú revolúciu. Povojnové labouristické vlády znárodnili rozsiahle časti britského priemyslu vrátane uhoľných baní, oceliarní, verejných služieb a automobiliek, nikdy však

banky. Výsledky boli katastrofálne. Margaret Thatcherová väčšinu týchto krokov neskôr zvrátila.

Veľkým politickým ťahom Tonyho Blaira po nástupe na čelo Labouristickej strany v roku 1994 bolo prepísanie klauzuly IV. Dodnes sa začína vyhlásením, že Labouristická strana je „demokratickou socialistickou stranou“ – tejto nálepky........

© SME.sk