Naša malá kríza predstavivosti. Takto vyzerá kaskádový kolaps

Prichádzame o rieky aj jadrové elektrárne

zástupca šéfredaktora denníka SME

V Nemecku zabila júnová vlna horúčav desaťtisíc ľudí. Kľúčové európske rieky pre sucho dramaticky klesli a Rumunsko aj Maďarsko musia pre nedostatok chladiacej vody odstavovať časť svojich jadrových reaktorov. Francúzsko a Španielsko spaľujú požiare. Na Slovensku v horúčavách kolabuje elektrická sieť počas operácií v nemocniciach.Keď americký novinár David Wallace-Wells v roku 2017 napísal, že nech sme akokoľvek dobre informovaní, stále nie sme dostatočne znepokojení, hovoril presne o dnešku.Klimatická kríza totiž neznamená nejaký roztopený ľadovec kdesi ďaleko na juhu či severe, ani pár centimetrov morských hladín navyše či imaginárne dva, tri či štyri stupne oteplenia na konci storočia, ktorých sa väčšina z nás aj tak nedožije.Ide predovšetkým o kaskádový kolaps viacerých systémov, prírodných aj ľudských. Jeho prvé prejavy dnes môžeme sledovať priamo okolo nás v Európe.Prvá rekordná vlna horúčav v júni si len v Nemecku vyžiadala desaťtisíc životov. Na Slovensku sa o tom, koľko možných nadúmrtí spôsobila, dozvieme najskôr v septembri.Hoci teploty klesli, výraznejšie zrážky neprišli. Európu naďalej sužuje rozsiahle sucho, ktoré ohrozuje úrodu a čoskoro sa premietne aj do cien potravín.Kľúčové európske rieky hlásia historicky najnižšie prietoky. Dunaj, Labe či Visla tvoria kľúčové dopravné tepny pre obilniny, materiály či palivá. Sucho obmedzuje či dokonca zastavuje ich prepravu.Problémy má aj energetika. Spomínané odstavenie časti jadrových kapacít v Maďarsku a Rumunsku sa môže v lepšom prípade premietnuť do cien energií, v horšom do poškodenia jadrových zariadení a narušenia ich bezpečnosti.To všetko môže podľa odhadov trvať ešte 40 až 45 dní, pretože najnižšia kulminácia riek nastáva v lete až na začiatku septembra.Je to........

© SME.sk