Najväčšia sila aj slabosť USA - ich vznik je dobre zdokumentovaný

Pri 250. výročí sú pre USA nebezpečenstvom mýty, nie fašizmus.

Väčšina národov posúva svoje počiatky do hlbokej minulosti – do legiend, čias posvätných predkov, do hmlistého praveku.

Česi majú princeznú Libušu a praotca Čecha, Poliaci Lecha, jedného z troch slovanských bratov, Maďari bájneho Turula zo sna princeznej Emese, Rimania mali Romula a Rema.

Sila týchto príbehov spočíva v tom, že ich nemožno bežne historicky preskúmať. Patria do sveta mýtov a legiend, nie dokumentov a archívov.

Založenie Spojených štátov amerických pred 250 rokmi je iné. Udialo sa v ére tlače, pamfletov a rozsiahlych osvietenských verejných debát o ústavách a formách vlády.

Američania môžu ukázať na Filadelfiu, na roky 1776 a 1787, na Deklaráciu nezávislosti, ústavu a na konkrétnych jednotlivcov: Washingtona, Jeffersona, Madisona, Hamiltona. Založenie USA nie je stratené v legendách ani opradené tajomstvom.  

Dobre zdokumentované založenie štátu, samozrejme, nie je americkým privilégiom. India, Izrael, Pakistan, Nemecko a mnohé ďalšie majú všetky svoje zakladajúce dokumenty, zakladajúce okamihy a zakladajúce osobnosti (Južný Sudán získal samostatnosť a bol prijatý do OSN v roku 2011).

Do tejto skupiny patrí aj Slovensko. Mytológia síce existuje (Veľká Morava, Svätopluk, Cyril a Metod), no je príliš vzdialená, aby uniesla skutočnú záťaž národnej identity. Skutočne nosné sú preto nedávne a plne zdokumentované udalosti: SNP v roku 1944 ako antifašistický a demokratický základ štátu a rok 1993.

Čo robí Spojené štáty skutočne výnimočnými, je miera, do akej sa ich zakladajúce dokumenty stali posvätnými predmetmi.

Ústava v americkom verejnom živote funguje takmer ako Písmo, otcovia zakladatelia sú polosvätí proroci a rok 1776 je morálnym počiatkom sveta. G. K. Chesterton si to všimol ešte v roku 1922, keď formuloval svoju známu tézu, že Amerika je národ založený na „kréde“, teda na súbore zásad sformulovaných v Deklarácii nezávislosti. V tom videl americkú osobitosť.  

Na reálnych dokumentoch postavený zakladajúci mýtus USA ho robí zaujímavým, silným, no zároveň nebezpečným. Nebezpečným, pretože založenie Spojených štátov bolo od začiatku kompromitované. Deklarácia nezávislosti hlásala rovnosť v čase, keď existovalo otroctvo.

Republika hovorila o slobode, zatiaľ čo vylučovala ženy, vyháňala pôvodné obyvateľstvo a zachovávala rasovú hierarchiu. Tento rozpor bol prítomný od samého počiatku existencie USA, nejde o žiadnu „zradu“ zakladajúcich ideálov alebo čistého počiatku.

Spojené štáty od svojho vzniku nesú dve politické dedičstvá. Jedno je univerzalistické: sloboda, rovnosť, ústavná vláda, individuálne práva. Druhé je vylučovacie: otroctvo, osadnícky kolonializmus, rasová nadvláda a opakujúce sa pokušenie úzko definovať, kto je súčasťou „ľudu", a  potom sa vymedzovať proti tým, ktorí tam vraj nepatria. Toto napätie nikdy nezmizlo.   

USA po druhej svetovej vojne. Prvý unipolárny moment? 

Koniec druhej svetovej vojny a rok 1945 sú z tohto hľadiska zaujímavou prípadovou štúdiou. Spojené štáty druhú svetovú vojnu nielenže vyhrali, ale vyšli z nej absolútne dominantné.

Priemyselná kapacita a globálny vojenský dosah USA v roku 1945 boli bezprecedentné.

Američania produkovali viac ako polovicu svetovej priemyselnej produkcie, vyrábali viac ako polovicu všetkého tovaru na celom svete, ich export tvoril viac ako tretinu svetového exportu, vlastnili viac ako polovicu oficiálnych svetových rezerv zlata, americká obchodná flotila predstavovala približne 60 percent svetovej obchodnej tonáže. Až do úspešnej sovietskej skúšky atómovej bomby v auguste 1949 mali aj monopol na jadrové zbrane. Žiadna iná mocnosť v dejinách nenahromadila takúto koncentráciu výhod a moci v takom krátkom čase.  

Pozoruhodná na tom nie je len obrovská akumulovaná moc, ale aj to, čo sa s ňou Američania rozhodli urobiť. Bez väčších problémov mohli víťazstvo vo vojne premeniť na rozsiahle svetové teritoriálne impérium.

Atómovú zbraň mohli použiť na likvidáciu kohokoľvek, kto by........

© SME.sk