Najbohatší muži sveta hovoria o veku hojnosti. Nie je to prvýkrát v dejinách

Vek hojnosti nikdy nikomu nespadol z neba

Elon Musk poskytol koncom júla rozhovor týždenníku The Economist. Okrem iného v ňom načrtol budúcnosť, ktorej sa ťažko verí: umelá inteligencia do piatich rokov prekoná súhrnnú inteligenciu celého ľudstva, po svete sa bude pohybovať miliarda humanoidných robotov a do roku 2036 nastane „neuveriteľná hojnosť“.

Sporenie na dôchodok vraj stratí zmysel, pretože peniaze môžu prestať existovať. Namiesto nepodmieneného základného príjmu (Universal Basic Income, UBI) hovorí Musk o „univerzálnom vysokom príjme“. Stroje v tejto jeho schéme majú vyrobiť toľko tovarov a služieb, že vlády budú ľuďom jednoducho posielať peniaze, ktoré ani nebude celkom za čo míňať.

V takýchto rečiach nie je Musk sám. Šéf OpenAI Sam Altman napísal už v roku 2021, rok a pol predtým, než svet spoznal ChatGPT, esej Moore's Law for Everything. Predpovedal v nej, že cena práce klesne k nule, AI revolúcia vytvorí „fenomenálne bohatstvo“ a ceny všetkého sa budú každé dva roky znižovať o polovicu. V ďalšom zo svojich blogov písal o „inteligencii príliš lacnej na to, aby sa merala“.

Podobné výroky by sme našli aj u Billa Gatesa a ďalších bohatých mužov kalifornského Silicon Valley.

„Vek hojnosti“ (Age of Abundance) je čosi ako oficiálny prísľub velikánov technologických korporácií. Nie je to prvýkrát v dejinách, čo podobné reči počúvame.

Ekonomické možnosti našich vnúčat

V júni 1930 pricestoval do Madridu John Maynard Keynes, najslávnejší ekonóm svojej doby. Španielsko sa spamätávalo z pádu diktatúry Prima de Riveru, Británia zápasila s miliónmi nezamestnaných a Spojené štáty sa rútili do burzového kolapsu.

Svet sa prepadal do najhoršej hospodárskej krízy moderných dejín. Keynes však vo svojej prednáške, neskôr publikovanej pod názvom Ekonomické možnosti našich vnúčat, hovoril o niečom úplne inom. Kríza mala byť podľa neho len dočasnou „poruchou“. Do sto rokov sa mal „ekonomický problém“ ľudstva vyriešiť. Produktivita mala rásť tak rýchlo, že naše vnúčatá budú pracovať najviac pätnásť hodín týždenne a ich najväčšou starosťou bude, čo robiť s voľným časom.

Keynes pritom pri veštení kratšieho pracovného týždňa nebol sám. Dávno pred ním hovorili o ňom viacerí myslitelia a verejne známe postavy, ako americký polyhistor Benjamin Franklin, nemecký filozof Karl Marx či anglický spisovateľ George Bernard Shaw.

Keď Keynes po prednáške odchádzal, zastavilo ho osemročné dievčatko a poprosilo ho o podpis. Vo venovaní jej napísal, že žije uprostred zrodu toho najušľachtilejšieho a najžiadanejšieho, čo ľudská civilizácia kedy vytvorila. Keď sa o šesť rokov začala španielska vojna, ktorá vzala život stovkám tisícov Španielov, mala štrnásť rokov. Čo si o najušľachtilejšom, čo ľudská civilizácia kedy vytvorila, myslela vtedy, nevieme.

Dnes, takmer sto rokov po madridskej prednáške, môžeme Keynesovu predpoveď vyhodnotiť. Výsledok je pozoruhodný. V tom podstatnom mal pravdu: životná úroveň v bohatých krajinách vzrástla štvornásobne až osemnásobne, presne ako predpovedal. Rastúca produktivita, o ktorej hovoril, napriek svetovej vojne priniesla všetko, čo sľubovala. Dokonca ešte viac.

Pätnásťhodinový pracovný týždeň sa však nenaplnil. Počas 20. storočia sa pracovný týždeň skrátil zo........

© SME.sk