Grécka cesta alebo slovenské skratky?

Ad: NBS hovorí o gréckej ceste. Stále je čas, aby sme to mali vo vlastných rukách

Autor je analytik KOZ SRV slovenskej diskusii o verejných financiách sa opäť objavuje známe varovanie, že ak nezačneme rýchlo šetriť, skončíme ako Grécko. Grafy, medzinárodné porovnania a dramatické titulky vytvárajú atmosféru naliehavosti. Problém však často nie je v dátach, ale v tom, ako sa interpretujú, alebo či je braný ohľad na kontext.

Dobrým príkladom je nedávne porovnanie štruktúry verejných výdavkov Slovenska a Grécka za rok 2024, vychádzajúce z analýzy Národnej banky Slovenska. Na prvý pohľad pôsobia presvedčivo, podiel sociálnych výdavkov na celkových príjmoch verejných rozpočtov dosiahol na Slovensku 40,9 percenta, zatiaľ čo v Grécku 33,8 percenta.

Zjednodušená interpretácia dát hovorí, že Slovensko vraj míňa na sociálnu oblasť priveľa.

Problém je však v kontexte. V roku 2024 vybralo Grécko na daniach a odvodoch približne 42 percent HDP, zatiaľ čo Slovensko len okolo 36 percent HDP. Ak by Slovensko vybralo rovnaký podiel príjmov ako Grécko a nič iné by sa nezmenilo, relatívna štruktúra výdavkov by automaticky vyzerala inak. Podľa odhadu by podiel sociálnych výdavkov na príjmoch štátu bol približne na úrovni okolo 35 percent a nie 41 percent.

Ukazuje to základný metodologický problém podielových ukazovateľov. Vysoký podiel nemusí znamenať vysoké výdavky. Môže byť dôsledkom nízkej príjmovej základne.

Ak krajiny vyberajú veľmi rozdielny objem daní a odvodov, porovnávanie podielov na príjmoch štátu, tak ako to meria NBS, bez širšieho kontextu môže viesť k chybným záverom.

Pri pohľade na dlhší časový rad je zrejmé, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s nízkymi verejnými príjmami. V porovnaní s krajinami ako Dánsko, alebo s priemerom Únie, je rozdiel dlhodobý a výrazný.

Nižšia príjmová kapacita znamená menší priestor na verejné investície, slabšie financovanie služieb a postupné vytváranie investičného dlhu v infraštruktúre, zdravotníctve či v školstve, ako aj reálnu neschopnosť vytvárať rozpočtové prebytky.

Zároveň to vytvára optický efekt, výdavky potom pôsobia ako „vysoké“, hoci problémom je skôr to, že štát vyberá málo. Diskusia o verejných financiách by sa preto nemala zúžiť len na škrty. Rovnako dôležitá je otázka daňovej kapacity štátu, efektívnosti výberu, daňových únikov a celkovej štruktúry príjmov.

Varovanie pred „gréckou cestou“ je problematické aj z hľadiska zadlženia. Grécko vstupovalo v roku 2007 do finančnej krízy s verejným dlhom okolo 105 percent HDP. Po prepuknutí krízy vystrelilo zadlženie Grécka až k 180 percentám HDP, v roku 2020 v dôsledku koronakrízy dokonca prekročilo 200 percent HDP a dodnes sa pohybuje približne na úrovni 150 percent HDP.

Slovenský podiel dlhu na HDP sa dnes pohybuje nad úrovňou 60 percent HDP a aj prípadný nárast smerom k 70 či 75 percentám je s „gréckym scenárom“ neporovnateľný – kvantitatívne aj kvalitatívne.

To však neznamená, že problémy neexistujú a nemusíme nič riešiť. Upozornenia na dlhodobú fiškálnu nerovnováhu sú legitímne a potrebné. Problém vzniká v momente, keď sa analytické varovanie mení na slogan.

Grécka skúsenosť zároveň ukazuje ešte jednu dôležitú vec. Rýchla a rozsiahla fiškálna konsolidácia môže mať vysoké ekonomické a sociálne náklady.

Počas krízových rokov sa grécka ekonomika prepadla o viac ako štvrtinu, nezamestnanosť prekročila 25 percent a výrazne vzrástla chudoba. Ex post analýzy Medzinárodného menového fondu priznali, že rozsah a tempo škrtov boli nastavené príliš prísne a prispeli k prehĺbeniu a predĺženiu gréckej recesie a spôsobili aj oddialenie ekonomickej stabilizácie.

Aj preto by mala byť slovenská diskusia opatrná. Znižovanie príjmov domácností a obmedzovanie verejných investícií totiž oslabuje domáci dopyt – a tým aj ekonomický rast, od ktorého verejné financie v konečnom dôsledku závisia.

Slovensko čelí reálnym problémom, starnutiu populácie, nízkej produktivite či podfinancovaným verejným službám. Tie však nevyriešime strašením „gréckou cestou“ ani vytrhávaním dát z kontextu.

Seriózna diskusia o verejných financiách musí porovnávať porovnateľné, vysvetľovať metodiku a hovoriť o príčinách. Najväčším rizikom totiž nie je grécka cesta, ale slovenské skratky.

Najčítanejšie na Komentáre

Cynická obluda: Ako si ruský kolaborant sám sebe ropnú núdzu vyrobil 4 750

Eufória z Rubiovej návštevy je smiešna 2 405

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 2 357

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 1 814

Čakali ste mravnosť bez ťažkostí? 1 736

Karikatúra dňa: Vydierač 732

Cynická obluda: Definícia Slovenska z hľadiska žánru 680

Občan Fico hrá elektrické divadlo 537

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 22 290

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 17 081

Občan Fico hrá elektrické divadlo 15 362

Cynická obluda: Ako si ruský kolaborant sám sebe ropnú núdzu vyrobil 7 490

Karikatúra dňa: Vydierač 5 170

Cynická obluda: Definícia Slovenska z hľadiska žánru 5 098

Cynická obluda: Kompletné zhrnutie situácie s ropou 3 614

Iránska dilema Donalda Trumpa 3 528

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 22 290

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 17 081

Občan Fico hrá elektrické divadlo 15 362

Pravda o diplomovke ministra Macinku 15 075

Cynická obluda: Kompletné zhrnutie situácie s ropou 11 096

Fico nie je hrdý a suverénny, iba nehanebný a nemorálny. A takú správu vysiela aj o Slovensku 10 139

Oslabené Rusko: Kremeľ zosilňuje militarizáciu a odčerpáva miliardy z domácej ekonomiky 10 104

Prečo je dôležité narodiť sa v Moskve? (píše Petra Procházková) 9 279

Česi prehrali hokej. Zase nám ubližujú 123 420

Prečo trik so sexvideom Orbánovi nevychádza 24 311

Robert Fico predvádza najväčšiu zvrátenosť. Ale iba zatiaľ (píše Samo Marec) 22 290

Orbán pripustil porážku, jeho súper sa už spriatelil s európskymi lídrami 19 811

Cynická obluda: Šimkovičovej to už ide lepšie 19 745

Cynická obluda: Bude mladý Gašpar aktualizovať kérku? 18 971

Kým sa Fico klania cárovi, niekto drží dvere (píše Beata Balogová) 17 081

Pravda o diplomovke ministra Macinku 16 626

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

eFleet Day 2026: Prví prednášajúci a testovacie vozidlá

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Radikalizácia mladých sa začína potichu

V obľúbenej časti Dúbravky dokončujú tento rok 255 nových bytov

3. Funkcie zlata v majetku, ultimátna poistka

4. Čo nečakať od zlata, aby vás nesklamalo

Kupujete rodinné auto? Toto by ste mali vedieť

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

Alkohol môže zrušiť poistenie: Skúste jarné prázdniny bez neho

Ako ochrániť pokožku hlavy a udržať vlasy zdravé?

Takmer 50,6 milióna lykožrútov v lapačoch

eFleet Day 2026: Prví prednášajúci a testovacie vozidlá

Excellence: Ikonická starostlivosť a farba s trojitou ochranou

Rodinný rozpočet pod tlakom konsolidácie

7 trikov, ako nakupovať online výhodnejšie

Ako ochrániť pokožku hlavy a udržať vlasy zdravé?

4. Čo nečakať od zlata, aby vás nesklamalo

3. Funkcie zlata v majetku, ultimátna poistka

Hlavné správy zo SME.sk

El Mencha dostali cez milenku. Zásah proti kartelu môže ovplyvniť aj futbalový šampionát

Turisti opísali scénu ako vojnovú zónu.

Eufória z Rubiovej návštevy je smiešna

Zahraničnopolitická izolácia Ficovej vlády má viacero rozmerov.

Ukrajinský spisovateľ Myched: Putinova vojna? Je to vojna celého ruského národa

Svet sa zlomil, hovorí autor Jazyka vojny.

Nábojnice z básní, fialky ako vôňa domova. Výstava v Bratislave ukazuje, ako si zachovať ľudskosť v čase vojny

Deväť ukrajinských umelcov a umelkýň o tom, prečo vojna nie je vzdialená.

Vláda pripravuje výrazné obmedzenie volebného práva, tvrdí PSko. Týka sa voľby zo zahraničia

Progresívci sa odvolávajú na dôveryhodný zdroj.

Last Minute Dovolenka

© SME.sk