Nepracuješ, nie si človek! Naozaj?

Pohľad muža, ktorý odišiel do dôchodku v tridsiatich piatich.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz.

Čoraz častejšie vidím kritiku životného prístupu, ako ho presadzuje hnutie FIRE, teda finančnej nezávislosti a skorého odchodu do dôchodku (Financial Independence – Retire Early). Naposledy v súvislosti s knihou Roberta Vlacha Na vysokej nohe.

Keďže sa k hnutiu za finančnú nezávislosť hlásim a do dôchodku som odišiel ako tridsaťpäťročný, mám k tomu niekoľko poznámok a vlastnú skúsenosť.

Keď človek sekne s prácou, môže prísť o sociálne väzby, časom aj o zručnosti, kvalifikáciu a motiváciu a nakoniec aj o zmysel života, upozorňujú kritici FIRE. Toto riziko nepopieram. Dosiahnutím finančnej slobody bol pre mňa život v najzásadnejšom ohľade ťažší, ako býval: musel som ho začať žiť sám za seba.

Uvedomil som si, že dovtedy som v podstate neukončil detstvo. Stále mi niekto určoval, kde mám byť, o koľkej tam mám byť, s kým tam mám byť a čo tam mám robiť. Ako by asi povedal temný nemecký filozof Martin Heidegger, sme tlačení okolnosťami, neviditeľnými vplyvmi a spoločenskými trendmi bez toho, aby sme prevzali zodpovednosť za vlastný život. A to pre mňa nebol život, ale treba dodať, že existencia to bola pohodlná.

Vstať presne o siedmej, ísť rovnakou cestou do práce, ktorá vďaka neustálym stretnutiam, e-mailom, podujatiam a úlohám rýchlo ubieha. Človek má navyše pocit nenahraditeľnosti, dôležitosti, keď sa ešte o desiatej večer na........

© SME.sk