Ako Agrofert bráni Babišovi stať sa českým Orbánom

Záujmy holdingu sú spojené so Západom.

Článok pôvodne vyšiel na webe hn.cz

Koalícia Andreja Babiša vládne už skoro trištvrte roka a vlastne to nie je až také hrozné, však? Teda, v skutočnosti to hrozné je. Pre každého demokrata, ktorý vie, že treba zmodernizovať analógovú štátnu správu, zmenšiť štát, dať do poriadku štátny rozpočet, prispôsobiť daňový či dôchodkový systém dnešku či investovať do inovácií, je to dokonca hrozné.Ale aj v Česku to mohlo vyzerať tak, ako ešte nedávno v Poľsku, Maďarsku alebo dodnes na Slovensku. Správanie politikov z vládnych strán ANO, SPD a Motoristi to viac než naznačovalo.

Česko pod Babišom tak však nevyzerá. Zatiaľ. Pokúsme sa o pozitívny pohľad na doterajšie vládnutie Babišovej koalície populizmu s okamurovskou príchuťou extrémizmu a macinkovskou polevou konzervatívneho trolizmu. (A na konci odhodíme všetku naivitu a povieme si, že nám ten malér stále hrozí.)

Kľúčové v tejto chvíli je, že oslabovanie liberálnej demokracie v Česku a otáčanie kormidlom ku kultúrnemu východu síce pokračuje, ale je to oveľa pomalší a miernejší proces, ako ho v posledných rokoch zažili Slovensko, Poľsko a Maďarsko.

Maďarsko dostalo do roka od nástupu Viktora Orbána k moci v roku 2010 novú ústavu, ktorá okrem iného oslabila Ústavný súd a následne ho obsadili lojálni sudcovia. Medzitým sa začala dôkladná likvidácia nezávislosti verejnoprávnych médií a potom aj ovládnutie veľkej časti ostatných.

Poľsko zažilo podobný posun od demokracie k autokracii za vlády strany PiS v rokoch 2015 až 2023, hoci to nevyzeralo tak dramaticky ako v Maďarsku. Aj tam však utláčali Ústavný súd, snažili sa o ovládnutie ďalších častí justičného systému a, samozrejme, verejnoprávnej televízie.

Slovensko pod vládou Roberta Fica prešlo od konca roka 2023 okrem iného zrušením protikorupčného Úradu špeciálnej prokuratúry, neutralizáciou občianskej spoločnosti a prestavbou verejnoprávnych médií tak, aby boli poslušnejšie voči vláde.

Okopávanie demokracie

Toto sú len najviditeľnejšie prejavy ničenia demokratických prvkov štátu, nástrojov, ktoré bránia koncentrácii moci v rukách jednotlivcov alebo úzkych záujmových skupín. V skutočnosti urobili vlády v Maďarsku, Poľsku a na Slovensku celú škálu ďalších drobných zásahov do slobôd a práv svojich občanov. A trvalo roky, kým aspoň v prvých dvoch štátoch prišla čiastočná náprava. V prípade Orbána to bude po dlhých šestnástich rokoch.

V Česku sme v inej situácii. Iste, dejú sa aj dosť nepríjemné veci. Vláda Andreja Babiša sa snaží dostať pod kontrolu financovanie Českej televízie a Českého rozhlasu. A začala tým, že im navrhla okamžité skresanie rozpočtu tak, že by to znamenalo značné utlmenie vysielaného obsahu.

A je tu tiež nový rokovací poriadok českej vlády. Premiérovi Andrejovi Babišovi umožňuje skrátiť alebo úplne zrušiť pripomienkové konanie k návrhom zákonov a tiež uzavrieť (utajiť) rokovanie vlády. Čo iné to môže byť, než pokus zaviesť do vládnutia ďalší autokratický prvok? Je to snaha skryť sa o........

© SME.sk