Slováci nevolia podľa toho, čomu skutočne veria

Máme naozaj západnú štruktúru hodnôt?

Autor je psychológZ úst politikov aj politických komentátorov dlhodobo počúvame, že Slovensko hodnotovo patrí „na Západ“, prípadne že „západné hodnoty„ sú u nás ohrozené. Vyhlasujú to hlasy z rôznych táborov – od Ivana Korčoka cez Zuzanu Čaputovú, Petra Pellegriniho, Eduarda Chmelára až po Martina M. Šimečku.

Lenže ak Slovensko hodnotovo skutočne patrí medzi krajiny ako Nemecko, Francúzsko alebo Švajčiarsko, ako je možné, že dlhodobé volebné výsledky ukazujú niečo úplne iné? 

Odpoveď je nepríjemná, no podložená dlhodobým výskumom: s hodnotami na Slovensku je to ako s vlastným obrazom v zrkadle, často si ho zamieňame s realitou. 

Čo sú vlastne hodnoty 

Slovo „hodnota“ používame všetci, a každý mu prikladá iný význam. Inak ho chápe ekonóm, inak filozof, sociológ či umelec.

V psychológii má pritom celkom presný obsah: hodnoty sú želateľné ciele, ktoré pôsobia ako určujúce motivačné princípy v živote človeka. Sú to hlboko zakotvené orientácie, ktoré sa formujú v mladosti a počas dospelosti sa už takmer nemenia. 

Práve preto je dôležité nezamieňať si ich s postojmi. Postoje sú pružné, vznikajú a menia sa pod vplyvom informácií, emócií aj sociálnych vzorov. Reklama – obchodná, politická aj zdravotná, funguje práve na ich báze.

Voľby často vyhrávajú alebo prehrávajú nie hodnoty, ale postoje. 

Schwartzova mapa hodnôt 

Najprepracovanejší súčasný model hodnôt vytvoril psychológ Shalom Schwartz. Vo výskume v 67 krajinách na 171 vzorkách populácie overil univerzálnu štruktúru desiatich........

© SME.sk