Trump mení pravidlá amerického kapitalizmu

Trumpova administratíva však zašla oveľa ďalej, než možno rozumne odôvodniť obavami o bezpečnosť.

Autorka pôsobila vo vedení Svetovej banky aj Medzinárodného menového fondu.Donald Trump počas svojho druhého funkčného obdobia vtiahol federálnu vládu hlboko do súkromných trhov a oslabil nezávislosť vládnych agentúr a inštitúcií. Najvýraznejšie, opakovane a verejne tlačil na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokové sadzby.

Trumpova administratíva sa výrazne odklonila od tradičného amerického modelu a od modelu riadenia ekonomiky, ktorý v Spojených štátoch prevládal celé stáročia: získala majetkové podiely vo viac ako 30 amerických firmách a dokonca prevzala kontrolu nad rozsiahlymi časťami venezuelskej ekonomiky.

Až do 19. storočia sa merkantilizmus Trumpovho typu všeobecne považoval za rozumnú hospodársku politiku. Zmenilo sa to, keď Adam Smith svojou presvedčivou kritikou merkantilizmu spôsobil revolúciu v ekonomickom myslení.

Smith tvrdil, že keď si výrobcovia v súkromnom sektore navzájom konkurujú, „neviditeľná ruka“ vytvára úžitok, ktorý nikto z nich nezamýšľal, a výsledkom je produkcia tovarov a služieb predstavujúcich skutočné „bohatstvo národov“.

Obchod užitočnejší než bohatstvo

Keď Smith ukázal, že bohatstvo národov spočíva v tovaroch a službách, ktoré produkujú, a nie v ich zásobách zlata, argumenty v prospech medzinárodného obchodu sa stali oveľa zrozumiteľnejšími. Obchod umožnil krajinám spotrebúvať širšiu škálu tovarov a služieb, než by mohli v prípade, keby sa všetko muselo vyrábať doma.

Británia bola prvou veľkou krajinou, ktorá prijala Smithove myšlienky, spojila súkromné trhy s otvoreným obchodom a umožnila rozvoj hospodárskej súťaže. V 19. storočí sa stala dominantnou ekonomickou mocnosťou a jej príklad čoskoro nasledovali ďalšie krajiny.

Po druhej svetovej vojne sa väčšina vyspelých ekonomík pri výrobe spoliehala na súkromné trhy, zatiaľ čo vlády chránili hospodársku súťaž a poskytovali sociálne záchranné siete. Trhy fungovali v právnom rámci, ktorý zabezpečoval dodržiavanie zmluvných záväzkov a stanovoval pravidlá bezpečnosti a podnikania.

Spojené štáty sa ujali vedúcej úlohy pri budovaní medzinárodného obchodného systému založeného na pravidlách – prostredníctvom Všeobecnej dohody o clách a obchode a jej nástupkyne, Svetovej obchodnej organizácie.

Krajiny sa dohodli, že nebudú diskriminovať zahraničných obchodných partnerov, zabezpečia transparentnosť........

© SME.sk