Logika Trumpových colných vojen je gangsterská

Spojené štáty sa už nedržia princípov voľného trhu.

Autorka pôsobila vo vedení Svetovej banky aj Medzinárodného menového fondu.Donald Trump počas svojho druhého funkčného obdobia premenil vydieranie a nátlak na základné nástroje americkej zahraničnej politiky. Prostredníctvom ciel, sankcií a ďalších foriem ekonomického tlaku útočí rovnako na protivníkov aj na spojencov. Je pritom čoraz zjavnejšie, aké škody tento gangsterský prístup spôsobuje americkej aj svetovej ekonomike.

Krátko po návrate do Bieleho domu Trump jasne ukázal, že clá nevníma ako nástroj obchodnej politiky, ale ako zbraň. V apríli 2025 predstavil svoje clá „Dňa oslobodenia“, teda vysoké dovozné sadzby špecifické pre jednotlivé krajiny. Oficiálnym cieľom malo byť znížiť obchodný deficit Spojených štátov, no sadzby mali len minimálnu oporu v ekonomickej realite. Ich skutočným účelom bolo vynútiť si ústupky: krajinám, ktoré budú ochotné znížiť vlastné obchodné bariéry, administratíva sľubovala nižšie americké clá.

V praxi opatrenia vytvorili obrovskú neistotu a poškodili exportérov aj importérov. Situáciu navyše zhoršovalo Trumpovo nepredvídateľné správanie - colné sadzby boli opakovane oznamované, pozastavované, obnovované aj zvyšované bez varovania a bez akejkoľvek logiky.

Chaos sa ešte prehĺbil, keď začali zasahovať súdy. Vo februári Najvyšší súd rozhodol, že Trump prekročil pri zavádzaní ciel právomoci, ktoré mu udeľuje zákon z roku 1977. Začiatkom tohto mesiaca sa pridal aj Súd pre medzinárodný obchod, ktorý zrušil Trumpov pokus zaviesť plošné desaťpercentné clo na dovoz z takmer všetkých krajín podľa obchodného zákona z roku 1974.

Trumpova administratíva sa podľa očakávania odvolala a oznámila, že bude hľadať ďalšie spôsoby, ako clá zachovať. Už teraz spustila konania proti 16 krajinám, ktoré obviňuje z neférových obchodných praktík. Keďže však Najvyšší súd čoraz skeptickejšie pristupuje k Trumpovej snahe vládnuť prostredníctvom exekutívnych dekrétov, môže mať problém presadiť rozsiahly colný režim, o akom dlho sníval.

Napriek tomu sa Trumpovi podarilo premeniť clá na akési výpalnícke schémy. Obchodné rokovania využíva na to, aby prinútil obchodných partnerov vrátane Japonska, Južnej Kórey, Taiwanu, Saudskej Arábie či Európskej únie nalievať obrovské sumy do americkej ekonomiky.

Dohody s Japonskom a Južnou Kóreou ukazujú podstatu Trumpovej colnej diplomacie. Jeho administratíva zasiahla obe krajiny zavedením 25-percentného cla na export automobilov, teda kľúčový pilier ich ekonomík.

Clo na japonské autá bolo neskôr zvýšené na 27,5 percenta, a potom znížené........

© SME.sk