Krehká rovnováha Južnej Kórey

Kľúčovým rizikom je závislosť od dovozu energií.

Autorka pôsobila vo vedení Svetovej banky aj Medzinárodného menového fonduNa začiatku 50. rokov, po ničivých následkoch kórejskej vojny, patrila Južná Kórea medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Dnes je z nej vyspelá ekonomika s príjmom na obyvateľa, ktorý prevyšuje aj Japonsko. Veľkou časťou tejto transformácie prešla pod ochranou americkej armády, čo zvýrazňuje hrozbu, ktorú dnes pre jej dlhodobú prosperitu a bezpečnosť predstavuje politika prezidenta Donalda Trumpa.

Za posledné desaťročie svetová ekonomika čelila piatim veľkým otrasom: obchodnej vojne Trumpovej prvej administratívy s Čínou a jeho clám v druhom funkčnom období, pandémii covidu, ruskej invázii na Ukrajinu a vojne s Iránom. Prepojené krízy podporili infláciu, narušili dodávky energií, zvýšili náklady na prepravu, obmedzili fiškálny priestor a prehĺbili neistotu budúcnosti globálneho obchodu a medzinárodného poriadku.

Len málo krajín pocítilo tieto šoky tak výrazne ako Južná Kórea. Jej ekonomika je hlboko integrovaná do globálneho obchodného systému – exporty tvorili v roku 2024 až 44 percent HDP. Zároveň je veľmi závislá od dovozu energií: ropa a zemný plyn predstavujú približne 82 percent jej spotreby energie, pričom asi 92 percent z toho pochádza z Blízkeho východu.

Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk.

Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom 8CBUQT na........

© SME.sk