Zavraždenie nepriateľského vodcu môže spôsobiť krátke chvíle silnej eufórie. S tým museli pri svojom nelegálnom útoku na Irán počítať tak Netanjahu, ako aj Trump, a stavili na to.

Minimálne prezident USA sa tak v klube skalných euroatlantických fanúšikov mohol vrátiť k pôvodnej „funkcii“ prezidentov USA – k osloboditeľom „slobodného“ sveta z rúk „strašných, príšerných diktátorov“, a prepotrebne dať zabudnúť na vlastné zločiny a kompromitujúce kauzy a vydieranie, ktorým už nepokryte častoval aj sklamanú Európu.

Lenže po krátkodobej eufórii vždy nevyhnutne nastupujú dôsledky. A odkedy USA začiatkom tisícročia naplno obnovili svoju posadnutosť vojnami, vždy zanechali len scénu dlhodobých ruín. Obľúbená taktika lídrov západných veľmocí – zavraždenie vrcholného predstaviteľa alebo hlavného symbolu štátu iného kultúrneho okruhu a s veľkým nerastným........

© Pravda.sk