Po Trumpovom vyhlásení, že vojna sa čoskoro skončí, nie však tento týždeň, cena ropy klesla temer zo 120 na 90 dolárov za barel. No rizík je čoraz viac, neistota rastie, cena sa opäť vyšplhala nad magickú hranicu 100 dolárov. Nech už to bude akokoľvek, treba sa pripraviť na vyššie ceny benzínu na pumpách. Globálni finanční špekulanti urobia všetko pre to, aby sa cena ropy dotýkala nebies.

Cenu ropy totiž zvyšujú i dodatočné poistky. Ak riziko rastie na dlhší čas, samozrejme, aj prirážky enormne stúpajú. Nikto riziká nepodceňuje. Ani Trump, už vyhlásil, že uvoľní americké strategické rezervy. Rovnako reagovala aj Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), ktorá uvoľní 400 miliónov barelov ropy z núdzových rezerv. Časť štátnych rezerv sa uvoľní aj v Maďarsku. Slovensko zatiaľ volí vlastnú cestu.

Premiér Robert Fico sa dohodol so Slovnaftom, že zatiaľ bremeno ponechá na jeho pleciach. Do začiatku budúceho týždňa si bude musieť naša rafinéria poradiť sama – samoreguláciou. Uvidíme, čo prinesie vývoj. Opozícia okamžite protestovala. No jej návrhy sú buď pasca pre politických idiotov, alebo amatérstvo, alebo populizmus najhrubšieho zrna. Progresívne Slovensko a SaS vláde odporúčajú, aby okamžite znížila spotrebnú daň z benzínu a nafty. Vraj ju máme jednu z najvyšších v EÚ. Znie to logicky, no je to „trefa vedľa“. Hoci spotrebná daň je vysoká, nie je až taká alarmujúca.

Pes je zakopaný inde. V čase konsolidácie, keď navyše hrozí ekonomická recesia, múdra opozícia radí znižovať dane a tak zvyšovať schodok štátneho rozpočtu. Údajne nepôjde o horibilnú sumu – iba cca o 100 miliónov eur ročne. To je málo v poloprázdnej štátnej kase?

Ak Michal Šimečka s pobúrením vyzýva vládu, aby pomohla ľuďom, lebo ceny benzínu sa stanú neúnosné, mal by si najprv zahryznúť do jazyka – i keď veľmi výstižne paroduje rovnaké apely Roberta Fica, keď sedel ešte v opozičných laviciach. Ceny benzínu minulý rok boli priemerne o dosť vyššie ako v tomto roku pred útokom na Irán (a vyššie ako teraz), ba pred rokom v januári bola priemerná cena nad hranicou 1,6 eura za liter. Nikto vtedy neprotestoval. Prečo tá panika?

Predseda vlády vyzval ostatné politické strany, aby sa pripojili k jeho pripravovanému listu adresovanému Volodymyrovi Zelenskému s prosbou otvorenia kohútikov ropovodu Družba na Ukrajine. Samozrejme, opozičníci už povedali nie. Nebudú predsa Ficovi skákať na lep. List sa tak stane opäť horúcim zemiakom, ktorý si bude koalícia a opozícia prehadzovať. O nič iné im ani nejde. A teraz nechajme bokom, či Družba je skutočne poškodená, alebo nie je.

Podstatné je, čo sa deje na Blízkom východe. Napriek tomu, že Hormuzský prieliv sa dá čiastočne obísť cez postavené ropovody, problémom je nielen zastavená premávka a iránske člny útočiace na tankery, ale najmä premyslené bombardovanie nechránených rafinérii v krajinách v Perzskom zálive Teheránom. Ich oprava bude nejaký ten čas trvať, aj keby sa vojna skončila zajtra.

Zdá sa však, že sa tak ľahko neskončí. Aj preto Američania rokujú s Ruskom o pozastavení sankcií na export ropy. Dobre vedia, že ruské dodávky môžu ako-tak stabilizovať medzinárodný trh. Problémom čelí aj Čína. Zatiaľ čakáme, čo podnikne. Radovať sa z oslabenia tamojšej ekonomiky spôsobeného výpadkom dodávok energií je scestné.

Keď sa aj vojna skončí prímerím o desať dní, Teherán bude mať vždy v rukáve žolíka v podobe bombardovania tankerov a rafinérií. To by malo USA a Izrael odradiť od ďalších „dobrodružstiev“. Ak nechce Trump spáchať politickú samovraždu a prehrať drvivo jesenné voľby do Kongresu, nemôže pripustiť enormný nárast cien na amerických pumpách, vysokú infláciu a ekonomickú krízu. To je momentálne jediná nádej, aby sa iránske šialenstvo čo najskôr skončilo.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk