Patrí sa vyzerať citlivo (píše Mariana Čengel Solčanská)

Monštrá sú zriedkavé, väčšinu zverstiev robili ľudia ako sme my

Autorka je scenáristka a režisérka

Naša civilizácia dospela do fascinujúceho štádia. Nikdy v dejinách sme nemali taký okamžitý prístup k utrpeniu druhých a ešte nikdy sme ho nedokázali tak elegantne ignorovať. Dejiny krviprelievania sa zmenili na content, akákoľvek odkomunikovateľná katastrofa predstavuje pre spravodajstvo vítaný obsah.

Stav, keď obyčajne v teplých mesiacoch aspoň na pár okamihov zavládne ilúzia Havlovho víťazstva dobra a lásky nad lžou a nenávisťou, nazývajú všetky tlačoviny sveta uhorkovou sezónou.

Pred dvoma rokmi získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film dráma Zóna záujmu. Pamätám si, ako mi kedysi jeden z filmárov tvrdil, že by sme mali konečne prestať nakrúcať filmy s témou holokaustu, lebo aj tak už nič komplexnejšie ako Schindlerov zoznam nevznikne. A vzniklo.

Režisérovi Jonathanovi Glazerovi stačil na hrôzostrašný exkurz do domácnosti veliteľa koncentračného tábora v Osvienčime zlomok Spielbergovho rozpočtu. Nevenoval sa primárne nacizmu, pretože ten už dávno patrí do vitrínky toho typu dejín, pred ktorou sme si odvážne istí, že my by sme za vojny určite neboli ticho.

Film bravúrne ukazuje čosi, čo sami žijeme: usporiadaný život harmonického manželstva, upravenú záhradu, slušné deti a čistý dom oddelený od plynových komôr obyčajným tehlovým múrikom. V tom dome nikto nie je sadista, nik po nikom neziape, nik nie je lenivý, nikomu nerobia nič zlé.Kto by im mohol vyčítať, že si skrátka iba normálne žijú vo svojej zóne záujmu? Tak ako dnes my. Žijeme si svoje veľké starosti o vysvedčenia detí, húsenice na jabloniach, malý priestor na nohy v nízkonákladových aerolíniách a plastové vrchnáky pripevnené k........

© SME.sk