Dlhodobým problémom KDH je paradoxne ideová nejasnosť

Ide o rozličné interpretácie pojmu „kresťanské princípy“.

Autor je publicistaUznesenie snemu KDH o vylúčení povolebnej spolupráce s dnešnými vládnymi stranami je dôležitý signál. Pre voličov aj pre partnerov z opozície. Zároveň vyráža kartu najmä z rúk Igora Matoviča, ktorý by v kampani útočil na KDH rečami o možnej spolupráci so Smerom.  

Uznesenie krátkodobo rieši jednu dôležitú otázku, no z dlhodobého hľadiska naďalej pretrváva problém ideovej nejasnosti. Pretože tá má širšie parametre než len pochybnosti, ktoré uznesenie vyriešilo. Nehovoriac o tom, že rétorika o presadzovaní konzervatívnych hodnôt ešte sama osebe problém ideovej nejasnosti nerieši. 

Čo sú kresťanské princípy

Nakrátko sa pozrime späť v čase. Keď po 17. novembri 1989 vznikali kresťanskodemokratické kluby a tie sa potom menili na Kresťanskodemokratické hnutie, zapadalo to do emočne silnej spoločenskej atmosféry.

Vrátane atmosféry súvisiacej s obnovou slobodného cirkevného a religiózneho života, spoznávania príbehov perzekúcií atď. Znamenalo to aj spontánnu podporu širšej verejnosti. O to viac, že hnutie svoje hodnoty formulovalo na báze odporu proti totalitnému režimu a slobody, hovorilo o kresťanských inšpiráciách a často sa spomínal aj odkaz sviečkovej manifestácie.

Sympatie verejnosti s „trpiacim“, no teraz „oslobodeným“ kresťanstvom sa tak premietli aj do sympatií s politickým hnutím, ktoré samo seba definovalo nielen ako kresťanské, ale zároveň aj ako demokratické.

Predstavitelia hnutia zdôrazňovali, že KDH nie je katolícke politické hnutie, ale je otvorené pre všetkých, ktorí sa stotožňujú s kresťanskými hodnotami, a chcú ich realizovať v politike. Pre všetkých bez ohľadu na konfesiu či religiozitu. Spojivom bola zhoda na kresťanských princípoch a vôľa inšpirovať sa nimi v politike a inšpirovať nimi politiku. Lenže v tom čase ešte neboli výraznejšie otvárané témy, ktoré by odhalili v konkrétnom kontexte rozličné interpretácie pojmu „kresťanské princípy“. 

Zlomový moment nastal, keď sa Ján Čarnogurský začal vyjadrovať, že po komunizme je tu nový nebezpečný nepriateľ – liberalizmus. „Porazili sme komunizmus, teraz je na rade liberalizmus,“ hovoril.

V rovnakom čase v cirkevnom prostredí namiesto partnerského dialógu so slobodným a moderným svetom nastúpilo obviňovanie. O slobode začala cirkev hovoriť zväčša ako o priestore nástrah a pokušení. Sloboda bola zrazu vinná takmer za všetko. Široké témy kresťanstva sa zúžili na bioetické otázky a moralizujúce postoje.  

Časť voličského........

© SME.sk