Štyri fázy hybridnej vojny a riziká pre Slovensko

Na čo upozorňujú českí experti

Autor je publicistaV súvislosti s anexiou Krymu a ruskou vojnou proti Ukrajine sa častejšie než v minulosti používa termín hybridná vojna. Nie je to nový jav, len teraz sme ho objavili nanovo a vo väčšej a nebezpečnejšej intenzite.

Vojna vedená konvenčnými vojenskými prostriedkami súbežne s nekonvenčnými nástrojmi a technikami tu bola aj v minulosti.

Vojenské nasadenie predchádzané a potom sprevádzané propagandou a podvratnou činnosťou. Napríklad v prípade nacistického Nemecka i stalinského Sovietskeho zväzu. Vojenské prostriedky používané spolu s informačnými, ekonomickými a politickými nástrojmi.

Keď architekt dnešnej ruskej hybridnej vojny generál Gerasimov v roku 2013 predložil novú koncepciu vojny, upozornil, že politické a strategické ciele možno dosiahnuť účinnejšími nástrojmi než vojenskými (poznamenajme, že okrem situácie, keď Rusku ide o zabratie územia, demonštráciu vojenskej sily a pod.).  

Sú to najmä informačné, ekonomické (finančné) a politické nástroje vrátane využitia Rusku naklonenej časti politického spektra a využívania protestného potenciálu proruskej časti verejnosti v danej krajine. Cieľom je vytvoriť „permanentný operačný front“. Gerasimov naznačil aj potrebu interagovať so štátnymi orgánmi cieľových krajín, zjednodušiť postupy pre prekračovanie štátnych hraníc atď. 

Na základe Gerasimovových téz bola koncepcia ruskej hybridnej vojny rozšírená a rozpracovaná smerom k destabilizujúcej propagande, prehlbovaniu rozdelenia obyvateľstva, príchodu proruských skupín do vytypovaných krajín a podobne. 

Inak povedané využívaním moderných informačných technológií a ovplyvňovaním cez informačné prostredie, propagandou a ďalšími nástrojmi dosiahnuť demoralizáciu a destabilizáciu spoločnosti v danej krajine, vyvolávať krízy a spoluprácou s proruskými skupinami i politikmi získať vplyv až kontrolu nad politikou a spoločnosťou v daných krajinách.

Zneistiť v tom, čo je pravda

Informačný, psychologický a politický vplyv je tak čoraz výraznejším nástrojom v hybridnom prostredí. Kybernetické útoky, vplyvové operácie, dezinformácie a podobne najčastejšie uskutočňujú rôzne neštátne skupiny.

Sociálne siete sa stávajú priestorom hybridnej predohry (ktorá je často prehliadaná, čo znamená obrovské riziká do budúcnosti) a potom aj sprievodnej podpory šírenia dezinformácií s cieľom oslabiť autoritu EÚ i NATO, zasiať nedôveru v demokratické princípy a hodnoty západného civilizačného okruhu, roztrieštiť spoločnosť a rozbíjať jednotu danej krajiny so spojencami. 

Ako už v minulosti upozornil holandský generálmajor a neskôr politik Frank van Kappen, v hybridnej vojne sa „politický, informačný, ekonomický a psychologický vplyv stáva hlavným prostriedkom“. To napokon umožňuje dosiahnuť „chaos a rozvrat systému výkonu štátnej moci a oslabenie........

© SME.sk