Oslabené Rusko: Kremeľ zosilňuje militarizáciu a odčerpáva miliardy z domácej ekonomiky

Rusi sú unavení vojnou. Trápi ich pocit stratenej budúcnosti.

Autor je zakladateľ EK Strategic Communications Center, nezávislého analytického centra založeného ruskými exilovými odborníkmi

Začiatkom roka 2026, po štyroch rokoch agresie proti Ukrajine, je čoraz väčšia časť ruskej spoločnosti konfliktom unavená a dúfa v skorý mier.

Kremeľ sa však uberá opačným smerom – prehlbuje militarizáciu prakticky všetkých sfér života. S tým, ako ekonomika slabne a sociálne tlaky silnejú, dáva štát najavo pripravenosť viesť vojnu ešte mnoho rokov – a to ďalšou kanibalizáciou vnútorných zdrojov a zosilnením tlaku na obyvateľstvo.

Nenásytná armáda a klesajúce príjmy

Túto strategickú voľbu dokladujú dáta. Ku koncu roka 2025 dosiahol deficit ruského federálneho rozpočtu približne 62,4 miliardy eur, čo zodpovedá 2,6 percentám HDP. Štát tak už štvrtý rok hospodári so schodkom. Podľa oficiálnych dlhodobých fiškálnych prognóz do roku 2042 pritom takéto deficitné rozpočty nie sú považované za anomáliu.

Analýza ruského ministerstva financií s nimi počíta až hlboko do tridsiatych rokov.

Chrbtica ruskej fiškálnej stability – export energetických surovín – utrpela v roku 2025 silný úder.

Tieto príjmy klesli takmer o 24 percent na 93,7 miliardy eur, čo je najnižšia úroveň za posledných šesť rokov. Dôvody sú štrukturálne a pre režim len ťažko ovplyvniteľné: kombinácia účinných západných sankcií, cenových stropov a nútených zliav na ruskú ropu, ktoré dosahujú až dvadsaťštyri dolárov na barel.

K tomu sa pridáva silný rubeľ, ktorý síce opticky vyzerá dobre, ale po konverzii výrazne znižuje príjmy z exportu. Len za január 2026 hlási ruské ministerstvo financií ďalší prepad príjmov vo výške 2,7 až 2,8 miliardy eur.

Napriek týmto varovným signálom sú priority Kremľa jednoznačné. Výdavky na „národnú obranu“ sa v roku 2025 vyšplhali na rekordných 149 miliárd eur.

Keď sa k tomu pripočítajú výdavky na vnútornú bezpečnosť, spravodajské služby a vojenskú infraštruktúru, zistíme, že armádne a represívne zložky pohlcujú 36 až 41 percent federálneho rozpočtu. Obetujú sa pritom kľúčové civilné sektory – reálne výdavky na zdravotníctvo, školstvo a hospodársky rozvoj sa neustále zmenšujú.

Kremeľ sa rozhodol vytiahnuť chýbajúce miliardy na vojnu z vreciek vlastných občanov a firiem.

V rokoch 2024 a 2026 Rusko zásadne prednastavilo daňový systém. Zvýšilo daň z príjmu právnických osôb, zaviedlo progresívnu daň z príjmu fyzických osôb a chystá plošné zvýšenie DPH.

Z už aj tak priškrtenej ekonomiky chce odčerpať........

© SME.sk