Hypotéka je nočnou morou každej domácnosti či jednotlivca, preto sa mnohí potešili, keď štát prisľúbil pomoc so splácaním. O opatrení sa veľa diskutovalo, spochybňoval sa jeho zmysel - vraj nepomôže mnohým, lebo len málokto splní kritériá, a všetko by sme mali nechať na trh.

No teraz, keď sa schéma pomoci vyčerpala a úrady práce už peniaze na pomoc so splátkami neposielajú, ľudia nariekajú, že pomoc sa končí a takáto zmena neprichádza v najlepšom čase.

Na ľudí dopadá konsolidácia, stúpajú náklady na bývanie, zvýšili sa zdravotné odvody. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyrátala, že priemerná slovenská rodina príde tento rok približne o sumu 376 eur.

Bolo sympatické, že štát chcel ľuďom pomôcť s vysokými splátkami, mnohých zasiahli zvýšené úrokové sadzby, keďže sa im práve končila fixácia úrokov. Riešenie, s ktorým prišiel, sa však ekonómom nepozdávalo a nevideli v ňom perspektívu. Napokon sa však opatrenie na zmiernenie negatívnych dosahov hypoték na domácnosti ujalo.

No odteraz by mal fungovať iný systém pomoci a ľuďom by mali pomáhať priamo banky. Klientovi skrátka vykompenzujú časť rozdielu medzi starou a novou splátkou po refixácii hypotekárneho úveru. Strop je nastavený podobne, ako keď so splátkami pomáhal štát, je to suma 150 eur za mesiac.

Pochopiteľne, pomoc je určená len na bývanie, ktoré slúži na vlastnú potrebu platcu hypotéky, žiadna podpora bytov kúpených na investíciu sa teda nekoná, to by išlo úplne proti zmyslu takéhoto opatrenia – pomáhať ľuďom, ktorí s bytmi podnikajú.

Klientom by pri splácaní hypoték mali vyjsť v ústrety viaceré banky – Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB, Tatra banka. Nemusia sa teda obávať, nejakú formu pomoci budú dostávať aj naďalej, len spôsob sa zmení.

Splácanie hypotéky je u nás pre každú rodinu alebo jednotlivca stále príliš veľká záťaž. Nemožno sa preto čudovať, že mnohí mladí ľudia s vybavením úveru váhajú alebo ho dokonca striktne odmietajú. Nájom nie je lacný, ale pre mnohých predstavuje väčšiu slobodu.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk