Americký prezident Donald Trump dal Iránu ultimátum do konca veľkonočných sviatkov. Buď ustúpi a pristúpi na americký plán ukončenia vojny, alebo Irán čaká armagedon. Vrtošivý prezident svetovej veľmoci sľubuje bombardovanie elektrární a mostov hrdej krajiny s bohatou históriu a kultúrou. Čo má ničenie mostov a ciest, vystavenie obyčajných ľudí teroru spoločné so zosadením režimu?

Trump nevie, čo má robiť. Intuitívne a rýchlo sa rozhodujúci vládca Bieleho domu, ktorý v podnikateľskom živote viackrát zbankrotoval, sa do vojny s Iránom rozhodol ísť pravdepodobne na základe úplne iných pohnútok, ako tvrdí.

Ide o klasické vrtenie psom. Tento politický pojem je odvodený zo slávneho filmu z 90. rokov, z doby vlády škandálmi stíhaného Billa Clintona: aby sa pred voľbami odklonila pozornosť médií a voličov od prezidenta, umelo sa vykonštruuje vojna s Albánskom.

Škandál okolo sexuálneho delikventa Jeffa Epsteina a jeho širokej siete začal na prerastať Trumpovi vo februári cez hlavu. Do toho prišlo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil nezmyslené vysoké clá z minulého roka. Logicky bolo treba odkloniť pozornosť. Hoci rokovania s Iránom v Ženeve sa vyvíjali priaznivo, Trump ovládaný Benjaminom Netanjahuom a silnou izraelskou loby v USA, dal zelenú bombardovaniu Iránu bez toho, aby domyslel následky.

Hoci americký prezident (už spoločne s izraelským premiérom) sľubuje, že vojnu čoskoro ukončí, nikto netuší, aká by mala byť „koncovka“. Údajne už bolo zlikvidovaných 70 % zariadení na odpaľovanie rakiet, no v praxi Teherán dokáže efektívne zasahovať rafinérie a prístavy či americké ciele v Perzskom zálive. Iránsky jadrový program mal byť po bombardovaní v júni 2025 navždy zničený, Teherán obohacuje urán “veselo“ ďalej.

To, že tečie Trumpovi do topánok, je zrejmé. Galón benzínu (3,8 litra) stojí viac ako štyri doláre, pred vojnou stál o dolár menej. Prezident odvolal ministerku spravodlivosti Pam Bondiovú (vraj za nezvládnutie „Epsteina“), minister obrany Hegseth zas náčelníka štábu Pozemných síl USA. Nie je to prvá závažná zmena vo vedení americkej armády, a to počas vojenského konfliktu.

Bezradný vládca Bieleho domu pohrozil vystúpením z NATO, lebo európske krajiny nechcú dovoliť americkým lietadlám využívať svoje základne či prelety nad svojim územím. Trump má síce pravdu, že USA od 2. svetovej vojny nezištne chránili európske štáty a že ony by mali teraz podať pomocnú ruku, no zabúda, že NATO je obranná aliancia a čo narobil Európanom v poslednom roku – od uvalenia ciel, cez snahu obsadiť Grónsko až po výhražnú a nepriateľskú rétoriku. To teraz čaká úsmevy? (Je pravda, že v ukrajinskom konflikte Európania Trumpovi príliš nepomáhajú).

Rozpad NATO by bol pre nepripravený, vojensky zanedbaný starý kontinent katastrofou. (EÚ na obranu nemyslela, zaujímalo ju „vítanie“ nelegálnych migrantov či nezmyselný Green Deal, ktorý mal zachrániť prechodom na elektromobily celý svet).

Najnovšie nevyspytateľnému Trumpovi nezáleží na Hormuzskom prielive, vraj USA nie sú od neho závislé. To je pravda, ale ceny ropy a benzínu v USA áno. Pritom sa americká armáda chystá na pozemnú operáciu aj v Hormuzskom prielive, kde mieni obsadiť územie Iránu. Medzitým Teherán začal vyberať poplatky za prechod úžinou – v čínskych jüanoch a kryptomenách. Ak aj americká armáda obsadí prieliv, výsadkári vtrhnú do jadrových zariadení a zbombardujú sa mosty a elektrárne, čo sa zmení?

Irán nebude kapitulovať, Trump s Netanjahuom však budú môcť ohlásiť víťazstvo. Iránske ozbrojené sily však pravdepodobne budú bojovať ďalej– ciele v krajinách Perzskom zálive sú „odkryté“. Preto je nevyhnutná dohoda. Dúfajme, že krajiny od Pakistanu po Turecko (niektoré si však želajú pozemnú inváziu do Iránu) presvedčia obe strany, že jedine mierová dohoda je riešením. Remíza by bola pre svet víťazstvom.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk