Donald Trump už vie, že bombardovaním Iránu urobil osudovú chybu. Rád by z celého konfliktu vycúval. Nemá však ako a kam, uviazol v (perzskej) pasci. Avizuje, že sa otvárajú kanály na diplomatické rokovania medzi Washingtonom a Teheránom. Iránski vládni predstavitelia sa mu však vysmiali. Vojna sa tak dostala do slepej uličky. To Iránu vyhovuje - presnejšie vedeniu krajiny, nie obyčajným ľuďom.

Turecko a Pakistan, ktorý je sám vo vojne s Afganistanom, sa tak zatiaľ márne snažia o sprostredkovanie rokovaní. Irán drží v rukách viacero žolíkov. Ceny ropy a zemného plynu na svetových trhoch kolíšu podľa meniacich sa vyhlásení. Medzinárodná energetická agentúra varovala, že svetu hrozí najväčšia energetická kríza v histórii – väčšia ako v 70. rokoch 20. storočia. Ohrozené nie sú ani tak Spojené štáty, ani Európa, ale najmä krajiny Juhovýchodnej Ázie – najmä Čína, Japonsko a India.

A to je zároveň blikajúce svetielko nádeje: len Čína s Ruskom a Indiou môžu dotlačiť Teherán k rokovaniam. Ten sa momentálne cíti byť na koni, preto sa neponáhľa. Súčasný stav mu vyhovuje – zastrašuje celý región i svet, ponižuje Ameriku a Izrael.

Trumpa pravdepodobne ani vo sne nenapadlo, že Irán by mohol bez problémov bombardovať americké vojenské základne v arabských štátoch Perzského zálivu, ba aj tamojšie rafinérie a prístavy. Lenže stalo sa. USA i samotné zasiahnuté štáty nemajú žiadnu obranu. Opätovať útoky voči Iránu nedáva zmysel, Izrael bombarduje svojho protivníka permanentne. K čomu to viedlo?

Ak sa americký prezident chváli, že USA zbombardovali takmer všetky raketové základne a dronovú výzbroj protivníka, tak môže ísť o prázdne slová. Prečo? Pretože netušíme, aké zásoby vlastne Irán má. Naopak, Biely dom priznal, že americkej armáde chýbajú zbrane. Vraj za to môže Ukrajina… No Trump mal na to pomyslieť skôr.

Lenže Benjamin Netanjahu si ho omotal okolo prsta, nasľuboval mu hory-doly. Vrcholní iránski predstavitelia boli zlikvidovaní, no režimu to nijako neuškodilo. Ani v Tel Avive nerátali, že Iránci si dovolia zaútočiť na krajiny Perzského zálivu. Horšie pre židovský štát je, že veľa rakiet (dronov) dopadá na jeho územie. Nevie sa, aké zbrane ešte Peržania skrývajú v talóne.

Izrael však bojuje na dvoch frontoch, „premyslene“ bombarduje Libanon. Hizballáh – napriek tomu, aké ponižujúce straty v posledných dvoch rokoch utrpel – stále dokáže strieľať rakety na svojho protivníka. Trpia obyčajní Libanončania, najmä v Bejrúte. Vláda už vyhostila iránskeho veľvyslanca. Tel Aviv ohlásil, že chce z južného Libanonu urobiť nárazníkovú zónu. To sa bez anexie neobíde, extrémisti vo vláde už po nej priamo volajú.

Netanjahu má čas, voľby sú až na jeseň, vojna mu hrá do karát, Trumpovi nie. Americkí občania, voliči prezidenta, sú naštvaní, že sa Spojené štáty ako malé decko dali zatiahnuť do konfliktu, ktorý nie je ich, nič im neprináša. Spory sa dali riešiť diplomaticky.

Navyše, vojna stojí miliardy dolárov, ktoré chýbajú v ekonomike. A Trump sľúbil riešiť domáce ekonomické a sociálne problémy, nie vyhadzovať „vrecia peňazí“ na zbytočné vojny. A pravdepodobne sám prezident je tiež riadne napálený na Izrael, ale nemá na výber.

Trump si je vedomý, že prehráva. Hrozí mu strata prestíže i rešpektu. Urobí všetko preto, aby zahral čo najskôr konflikt do autu, dosiahol kompromis, najlepšie spojený s mierom na Ukrajine: vyhlásil sa za víťaza a misiu za splnenú. A hoci si narobil veľmi veľa nepriateľov, ktorí by ho najradšej nechali podusiť sa vo vlastnej šťave, budú mu musieť nejako pomôcť – všetko ostatné je pre svet katastrofa.

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk