Donald Trump by rád ukončil vojnu v Iráne do jedného mesiaca. Asi pôjde iba o zbožné prianie. Čím dlhšie vojna potrvá, tým lepšie pre iránsky režim. Prečo? Lebo čím rozsiahlejší konflikt bude, čím budú väčšie následky pre celý svet a nepredvídateľnejšie riziká, tým lepšie pre vládnucu iránsku kliku.

Iránske vedenie nemá totiž inú možnosť. Vojensky zjavne na Izrael a USA nestačí. V podstate si armády oboch krajín, najmä letectvo, robia, čo sa im zachce. Stíhačky lietajú nad územím kade-tade, rakety trafia, čo „si zaumienia“. Teherán nemá kapacity tomu zabrániť, respektíve konkurovať na území Izraela, nieto ešte Spojených štátov.

Má len jedinú šancu: vytvoriť v celom regióne zmätok a k tomu aj vo svetovej ekonomike – neistota, rast cien ropy a plynu, postupne všetkých komodít, s následnou globálnou ekonomickou recesiou. Bude na ostatných veľkých hráčoch (aj Číne a Indii), aby prehovorili Donalda Trumpa a Benjamina Netanjahua, aby zastavili vojenskú operáciu.

Zmätok sa čoraz viac rozrastá do okolitých krajín. Repatriačným letom (nielen slovenským) chýba koordinácia, letová prevádzka je hrubo narušená, viazne globálna letecká doprava – a tiež námorná. Hoci veľká časť turistov v Spojených arabských emirátoch, Ománe, Katare, Kuvajte či Bahrajne zostáva a snažia sa byť optimistickí, strach sa nedá vytesniť – tisícky z nich by sa rady vrátili domov. No počet letov je obmedzený. Zostávať v krajine, kde húkajú sirény, neviete, kam dopadne raketa, to veru nie je ideálny rezort na oddych.

Pozor, nejde o žiadne zablúdené strely. Počty vyslaných rakiet a dronov z iránskeho územia na jednotlivé štáty v Perzskom zálive sa počítajú v stovkách. Teherán v prvom rade mieri na americké základne, lode či veľvyslanectvá, ale nie vždy sa trafí. Mnoho striel je zachytených, ale dokedy? A zatiaľ už dve zblúdené strely dopadli na územie Azerbajdžanu a jedna bola včas zachytená pred „pristátím“ v Turecku. Iránske vedenie riadne riskuje: rozsievanie chaosu ako jediná možnosť záchrany sa nemusí vyplatiť.

Turecko i Azerbajdžan, ako aj ostatné okolité štáty, by mohli v prípade nutnosti podniknúť proti Iránu obmedzenú územnú operáciu. To by sa celá americko-izraelská „špeciálna“ operácia dostala na inú úroveň. Ba počíta sa aj s kurdskými silami. Kurdi žijú v Iráne (relatívne dobre) ako aj v Iraku, Turecku a Sýrii. Jednotní však nie sú.

Akékoľvek rozšírenie konfliktu v každom prípade ničí povesť lukratívnych, pokojných a oddychových luxusných blízkovýchodných „zón“, kde si investori podávajú kľučky, ako sú Dubaj, Abu Zabí, Omán, Bahrajn či Katar. Ekonomické dôsledky by mohli byť astronomické. Nielen pre krajiny v Perzskom zálive, ale pre celý svet. Nehovoriac o tom, že mier na Ukrajine sa tak opäť odkladá na neurčito.

Irán s tým ráta. Dúfa, že tlak vplyvných monarchií na USA i Izrael sa bude stupňovať. Všetko závisí od času: čím dlhšie bude konflikt trvať, tým väčší tlak. Vo Washingtone a Tel Avive to dobre vedia. A musíme rátať aj s možnosťou, že Irán sa rozkúskuje. Premena na nový Irak, Sýriu a Líbyu by bola rovnaká katastrofa. Hoci by režim stratil časť územia i silu, chaos a riziká by sa stupňovali.

Po covidovej pandémii, vojne na Ukrajine, ekonomickej kríze, dlhotrvajúcej operácii v Gaze a Trumpových avantúrach v poslednom roku je to ďalšia zaťažkávajúca skúška pre svet. Nebolo toho už v posledných rokoch veľa? Zvládneme to?

© Autorské práva vyhradené

© Pravda.sk